Fasting (prerušovaný pôst): tipy, výhody, riziká a môže ti uškodiť?
Obsah
Čo je to fasting?
Prerušovaný pôst, známy ako fasting, je stravovací režim, pri ktorom sa striedajú obdobia, keď potravu prijímame a kedy potravu neprijímame. Na rozdiel od bežných diét, ktoré sa zameriavajú na to, čo jesť, fasting kladie dôraz na to, kedy jesť. Počas pôstu telo nečerpá energiu z potravy, ale využíva uložené tukové zásoby.
História pôstu siaha tisíce rokov dozadu. Pôst bol súčasťou rôznych kultúr a náboženstiev, ako sú islamský ramadán alebo kresťanské pôstne obdobie. Dnes sa fasting stáva mimoriadne populárny a to najmä ako nástroj na reguláciu hmotnosti, a podporu zdravia.
Počas pôstu dochádza k viacerým zmenám v tele. Telo znižuje hladinu inzulínu, čo podporuje spaľovanie tukov. Okrem toho sa zvyšuje produkcia rastového hormónu, čo má pozitívny vplyv na regeneráciu buniek. Dochádza aj k procesu nazývanému autofágia, kedy telo recykluje staré a poškodené bunky. Tento proces môže prispievať k zlepšeniu celkového zdravia a dlhodobého fungovania buniek [1].
Prerušovaný pôst nie je len o regulácii hmotnosti, ale má potenciál ovplyvniť aj dlhovekosť. Niektoré výskumy naznačujú, že fasting môže znižovať riziko vzniku civilizačných ochorení, ako sú cukrovka 2. typu, srdcové choroby či neurodegeneratívne ochorenia [2].
Aké metódy fastingu poznáme?
Existuje niekoľko metód prerušovaného pôstu, z ktorých si môžeš vybrať v závislosti od tvojho životného štýlu a cieľov. Tu sú tie najbežnejšie:
Metóda 16/8
Pri tejto metóde obmedzíš jedenie na 8-hodinové okno, zatiaľ čo zvyšných 16 hodín držíš pôst. Je to jedna z najpopulárnejších foriem fastingu, pretože je relatívne ľahko zvládnuteľná. Táto metóda pomáha znižovať hladinu inzulínu a zlepšuje spaľovanie tukov [1].
Metóda 5:2
Počas piatich dní v týždni sa stravuješ normálne, no dva dni obmedzíš príjem kalórií na 500-600 kalórií. Tento typ pôstu môže zlepšiť metabolické zdravie a podporiť chudnutie [3].
Eat-Stop-Eat
Tento prístup zahŕňa pôst na 24 hodín, jeden až dvakrát týždenne. Počas pôstu konzumuješ iba vodu, kávu alebo iné nekalorické nápoje. Je to účinná metóda na zníženie hmotnosti, no môže byť náročnejšia na dodržiavanie [4].
OMAD (One Meal a Day)
Pri tejto metóde zješ iba jedno veľké jedlo denne a po zvyšok dňa držíš pôst. Je to extrémna forma fastingu a vyžaduje dobré plánovanie výživy, aby si zabezpečil dostatočný príjem živín [6].
Alternatívny deň pôstu
Jeden deň ješ normálne, na druhý deň obmedzíš príjem kalórií na 500-600. Tento cyklus sa opakuje. Metóda je efektívna pre chudnutie, ale môže byť náročná na dlhodobé dodržiavanie [6].
Ako funguje fasting?
Fasting funguje ako „reset“ pre tvoje telo. Keď prestaneš na určitý čas jesť, telo začne využívať svoje vlastné energetické zásoby. Telo ako hlavný zdroj energie využíva glukózu z jedla, ktoré prijmeš. Keď však glukóza nie je dostupná, telo prechádza na spaľovanie tukov v procese nazývanom ketóza.
Pri pôste sa znižuje hladina inzulínu, čo je signál pre telo, aby prešlo na spaľovanie tukových zásob. Inzulín je zodpovedný za ukladanie tuku, a keď jeho hladina klesne, telo sa ľahšie dostane k uloženému tuku a začne ho využívať ako zdroj energie.
Fasting ovplyvňuje funkciu mitochondrií, ktoré môžeme pomenovať ako „energetické továrne“ buniek. Keď neprijímaš jedlo, telo začne efektívnejšie pracovať so zdrojmi energie, ktoré má uložené vo forme tuku [7].
Okrem toho fasting podporuje regeneráciu buniek cez proces autofágie. Zjednodušene môžeme povedať, že ide o vnútorné „upratovanie“, kedy telo odstraňuje poškodené bunky a nahrádza ich novými. Vďaka tomu fasting prispieva k ochrane pred niektorými chorobami spojenými so starnutím [8].
Zdravotné benefity fastingu
Fasting prináša viacero zdravotných benefitov, ktoré pozitívne ovplyvňujú naše zdravie. Pozrime sa na niektoré kľúčové benefity.
Zlepšenie citlivosti na inzulín
Jedným z hlavných benefitov fastingu je zlepšenie citlivosti na inzulín. Keď telo zníži hladinu inzulínu počas pôstu, stáva sa efektívnejšie v spracovaní cukru z krvi. Toto zlepšuje metabolizmus a znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Výskum ukázal, že prerušovaný pôst môže znížiť hladinu cukru v krvi až o 3-6 % a inzulín o 20-31 % [9].
Podpora chudnutia
Fasting je efektívny spôsob, ako znížiť príjem kalórií a podporiť spaľovanie tukov. Vďaka zníženej hladine inzulínu a zvýšenej produkcii norepinefrínu (stresového hormónu), telo spaľuje uložený tuk ako zdroj energie. Štúdie ukázali, že prerušovaný pôst môže viesť k úbytku hmotnosti o 3-8 % počas 3-24 týždňov, čo je porovnateľné s inými diétami [10].
Zlepšenie zdravia srdca
Fasting môže prispieť k zlepšeniu kardiovaskulárneho zdravia tým, že znižuje hladinu zlého cholesterolu (LDL), triglyceridov a zápalových markerov. Tieto faktory súvisia so zvýšeným rizikom srdcových ochorení. Výskum ukázal, že prerušovaný pôst môže znížiť hladiny LDL cholesterolu a triglyceridov, čím zlepšuje zdravie srdca.
Podpora bunkovej regenerácie
Fasting podporuje proces známy ako autofágia, pri ktorom sa telo zbavuje poškodených buniek. Tento proces je dôležitý pre bunkovú regeneráciu a ochranu pred chorobami spojenými so starnutím, ako sú neurodegeneratívne ochorenia. Autofágia môže tiež pomôcť v boji proti rakovine a infekciám [11].
Podpora zdravia mozgu
Prerušovaný pôst môže zlepšiť funkcie mozgu. Zvýšená produkcia mozgového neurotrofického faktora (BDNF) počas pôstu podporuje rast nových neurónov a chráni mozog pred degeneráciou. Tento proces môže znižovať riziko neurodegeneratívnych ochorení, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba [12].
Predĺženie života
Niektoré štúdie na zvieratách naznačujú, že fasting môže predĺžiť život. Hoci sú tieto výsledky zatiaľ v začiatkoch, mechanizmy, ktoré fasting spúšťa (napríklad autofágia a zníženie oxidačného stresu), majú potenciál podporiť dlhší a zdravší život aj u ľudí. Štúdie ukázali, že obmedzenie kalorického príjmu predlžuje život u rôznych organizmov, čo naznačuje, že podobné účinky môžu byť aj u ľudí [7].
Zdravotné riziká fastingu
Aj keď fasting prináša množstvo zdravotných benefitov, nie je bez rizík. Pre niektorých ľudí môže byť tento stravovací prístup nevhodný alebo dokonca škodlivý. Dôležité je, aby každý, kto zvažuje fasting, poznal možné riziká. Tu sú hlavné zdravotné riziká spojené s fastingom:
Prejedanie sa
Jedným z hlavných rizík fastingu je, že po období pôstu môžeš mať tendenciu prejedať sa. Výskum ukázal, že niektorí ľudia majú po pôste sklon k nadmernému príjmu vysokokalorických jedál, čo môže spôsobiť nepriaznivý vplyv na metabolizmus [13].
Nedostatok živín
Ak počas fázy jedenia neprijmeš dostatok výživných potravín, môžeš mať nedostatok dôležitých živín, ako sú vitamíny, minerály, bielkoviny a iné. Fasting bez vyváženej stravy môže viesť k problémom s kosťami, svalmi a imunitným systémom [14]. Telo potrebuje kvalitné živiny, najmä počas obdobia pôstu, aby mohlo efektívne fungovať.
Zmeny nálady a nízka hladina energie
Fasting môže u niektorých ľudí spôsobiť kolísanie hladiny energie a nálady. Hlad a nízka hladina cukru v krvi môžu vyvolávať podráždenosť, únavu a zhoršenú koncentráciu. Štúdie ukázali, že znížený príjem kalórií môže dočasne ovplyvniť kognitívne schopnosti a náladu [15].
Hypoglykémia u diabetikov
Pre ľudí s cukrovkou alebo tých, ktorí užívajú lieky na kontrolu hladiny cukru v krvi, môže byť fasting nebezpečný. Fasting môže výrazne znížiť hladinu cukru v krvi, čo môže u diabetikov viesť k hypoglykémii (nebezpečne nízkej hladine cukru). Pre ľudí s cukrovkou je kľúčové konzultovať fasting s lekárom, aby sa predišlo vážnym zdravotným komplikáciám [16].
Vplyv na hormóny
Dlhodobý alebo častý pôst môže mať negatívny vplyv na hormonálnu rovnováhu, najmä u žien. Niektoré štúdie naznačujú, že častý fasting môže narušiť hladinu estrogénu a progesterónu, čo môže ovplyvniť menštruačný cyklus alebo plodnosť [17]. Preto by mali ženy, ktoré majú problémy s hormónmi alebo chcú otehotnieť, fasting konzultovať s lekárom.
Pre koho je fasting vhodný?
Prerušovaný pôst, je spôsob stravovania, ktorý môže prinášať viacero zdravotných benefitov. Avšak nie je vhodný pre každého. Pozrime sa na to, pre koho môže byť fasting vhodný.
Zdraví dospelí s nadváhou alebo obezitou
Jednou z najväčších výhod fastingu je jeho schopnosť podporiť chudnutie a zlepšiť telesnú kompozíciu. U ľudí s nadváhou alebo obezitou môže fasting pomôcť efektívne znížiť telesnú hmotnosť a zlepšiť metabolizmus. Štúdie ukazujú, že prerušovaný pôst vedie k zníženiu telesného tuku a zlepšuje citlivosť na inzulín, čo znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu [18].
Ľudia s vysokým rizikom metabolických ochorení
Fasting môže byť prospešný pre tých, ktorí majú vysoké riziko vzniku metabolických ochorení, ako je cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak alebo srdcové choroby. Zlepšenie citlivosti na inzulín a zníženie zápalových markerov, ktoré fasting prináša, môže pomôcť zlepšiť tieto rizikové faktory. Podľa výskumu prerušovaný pôst znižuje hladinu zlého cholesterolu (LDL) a triglyceridov, čo môže pozitívne ovplyvniť zdravie srdca.
Športovci a ľudia s aktívnym životným štýlom
Pre športovcov a ľudí s vysokou fyzickou aktivitou môže byť fasting nástrojom na zlepšenie metabolickej flexibility a zvýšenie spaľovania tukov počas cvičenia. Niektoré výskumy naznačujú, že fasting môže zlepšiť schopnosť tela spaľovať tuky, čo je výhodné pre vytrvalostné športy. Zároveň môže podporiť regeneráciu buniek, čo je dôležité po náročnom tréningu [19].
Ľudia, ktorí sa snažia o zlepšenie kognitívnych funkcií
Fasting môže mať pozitívny vplyv na mozog. Podľa výskumov fasting podporuje produkciu neurotrofických faktorov, ktoré podporujú rast nových neurónov a zlepšujú ochranu mozgu pred degeneratívnymi ochoreniami, ako sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Okrem toho môže fasting zlepšiť sústredenie a kognitívne schopnosti, čo môže byť výhodné pre ľudí, ktorí hľadajú spôsob, ako zlepšiť svoju mentálnu výkonnosť [15].
Aké jedlá sú ideálne pre fasting?
Ak sa rozhodneš skúsiť fasting, je dôležité, aby jedlá, ktoré budeš konzumovať počas fáz, poskytovali všetky dôležité živiny. Tvoje telo potrebuje správnu kombináciu bielkovín, zdravých tukov a sacharidov, tak aby sa podporil metabolizmus, regenerácia a stabilná hladina energie počas pôstu.
Bielkoviny
Bielkoviny sú základom výživy počas fastingu. Podporujú regeneráciu svalov, zlepšujú imunitné funkcie a udržiavajú pocit sýtosti. Ideálne zdroje bielkovín zahŕňajú mäso, vajcia, ryby, tofu a strukoviny. Výskumy naznačujú, že dostatočný príjem bielkovín môže podporovať budovanie svalovej hmoty a znižovať pocit hladu.
Zdravé tuky
Zdravé tuky poskytujú stabilný zdroj energie počas jedlých okien a podporujú vstrebávanie vitamínov. Tuky, ako napríklad omega-3 mastné kyseliny, majú protizápalové účinky, ktoré môžu zlepšovať zdravie srdca a mozgu. Dobrými zdrojmi sú olivový olej, avokádo, orechy, semená a mastné ryby (losos, makrela). Zdravé tuky tiež predlžujú pocit sýtosti a znižujú výkyvy v hladinách cukru.
Sacharidy
Sacharidy by mali byť volené opatrne. Najvhodnejšie sú potraviny s nízkym glykemickým indexom, ktoré pomaly uvoľňujú energiu a udržujú hladinu cukru stabilnú. To pomáha predchádzať náhlym výkyvom energie a znižuje pocit hladu počas pôstnych období. Medzi dobré zdroje patria celozrnné obilniny, sladké zemiaky, quinoa a zelenina bohatá na vlákninu.
Vláknina
Vláknina zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní zdravého tráviaceho systému, najmä počas fastingu, keď môže byť strava koncentrovanejšia. Potraviny bohaté na vlákninu, ako ovocie (bobule, jablká), zelenina (brokolica, špenát), strukoviny a celozrnné produkty, môžu pomôcť udržať zdravie čriev a podporiť pocit sýtosti. Vláknina navyše zlepšuje metabolizmus a podporuje rovnováhu cukru v krvi.
Hydratácia
Hoci voda nie je jedlom, je nevyhnutné dbať na dostatočnú hydratáciu počas pôstu. Voda, nesladené čaje a minerálne vody sú skvelými spôsobmi, ako udržať telo hydratované. Hydratácia podporuje správnu funkciu metabolizmu a môže pomôcť znížiť pocit hladu počas pôstnych období.
Fermentované potraviny
Počas fastingu je dôležité podporovať zdravie tráviaceho systému. Fermentované potraviny, ako jogurt, kefír, kimči, kyslá kapusta alebo kombucha, obsahujú probiotiká, ktoré môžu podporovať rovnováhu črevnej mikroflóry. Zdravé črevá sú kľúčové pre efektívne trávenie a vstrebávanie živín.
Fasting v bežnom živote
Prerušovaný pôst je účinná a flexibilná forma stravovania, ktorá ti môže priniesť množstvo zdravotných benefitov, vrátane lepšej citlivosti na inzulín, chudnutie, zlepšenie zdravia srdca a podpory kognitívnych funkcií. Aby si dosiahol maximálny úžitok z fastingu, je dôležité, aby si do svojho jedálnička zaradil správne potraviny a doplnky výživy, ktoré podporujú tvoje telo počas obdobia jedenia aj pôstu.
Vhodným doplnkom výživy počas fastingu je Energy & Brain hacker. Jeho komplexné žloženie, ako najkvalitnejší extrakt z Ashwagandhy KSM-66® a Rhodioly rosei (3 % rosavínov a 1 % salidrosidov) účinne znižujú stres a zmierňujú únavu. Čo sú časté vedľajšie efekty, ktoré ťa môžu sprevádzať počas pôstneho obdobia. Ashwagandha KSM-66® ti pomôže lepšie zvládať stresové situácie, čo je kľúčové pri náročných pôstnych fázach, kým extrakt z Rhodioly rosei (3 % rosavínov a 1 % salidrosidov) ti poskytne adaptogénne účinky, ktoré podporia tvoju fyzickú aj mentálnu výdrž. Toto oceníš hlavne počase počas dní s vysokým pracovným nasadením.
Ďalšou kľúčovou zložkou je CDP-cholín (citikolín), ktorý zlepší tvoje sústredenie a kognitívne funkcie, keď si potrebuješ zachovať vysoký pracovný výkon počas pôstu. Citikolín podporuje komunikáciu mozgových buniek a ich regeneráciu, čím zvyšuje tvoju schopnosť rýchlo reagovať a efektívne pracovať.
Ak si sa rozhodol pre fasting, je zaradenie Energy & Brain hacker do tvojho denného režimu skvelou voľbou. Pretože nielenže podporuje fyzickú a mentálnu výkonnosť, ale zároveň ti pomôže predísť pocitom únavy a stresu, čo je častým prejavom pri prerušovanom pôste. Energy & Brain hacker je ideálne zaradiť do jedálnička ráno alebo v skorých popoludňajších hodinách. Takto podporíš svoj výkon počas celého dňa.
Vyrieš všetky svoje každodenné pracovné nástrahy, posuň svoj mentálny výkon na novú úroveň. Ži zdravo a vyskúšaj RAYZZER® ešte dnes!
Objav MOMENT, kedy dominuješ s RAYZZER®!
Zdroje
- Harvard T.H. Chan School of Public Health (n.d.). Intermittent fasting: Surprising update. Link: https://www.hsph.harvard.edu/nutritionsource/healthy-weight/diet-reviews/intermittent-fasting/
- Patterson, R. E., & Sears, D. D. (2017). Metabolic effects of intermittent fasting. Annual Review of Nutrition, 37, 371-393. Link: https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev-nutr-071816-064634
- Anton, S. D., Moehl, K., Donahoo, W. T., Marosi, K., Lee, S. A., Mainous, A. G., & Mattson, M. P. (2018). Flipping the metabolic switch: Understanding and applying the health benefits of fasting. Obesity, 26(2), 254-268. Link: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/oby.22065
- Gabel, K., Hoddy, K. K., Haggerty, N., et al. (2018). Effects of 8-hour time restricted feeding on body weight and metabolic disease risk factors in obese adults: A pilot study. Obesity, 26(12), 1774-1784. Link: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/oby.22387
- Hoddy, K. K., Marlatt, K. L., Çetinkaya, H., & Ravussin, E. (2020). Intermittent fasting and metabolic health: From religious fasts to time-restricted feeding. Obesity, 28(S1), S29-S37. Link: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/oby.22829
- Varady, K. A., Bhutani, S., Klempel, M. C., & Kroeger, C. M. (2011). Alternate day fasting for weight loss in normal weight and overweight subjects: A randomized controlled trial. Obesity, 19(2), 238-245. Link: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1038/oby.2010.54
- de Cabo, R., & Mattson, M. P. (2019). Effects of intermittent fasting on health, aging, and disease. New England Journal of Medicine, 381(26), 2541-2551. Link: https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMra1905136
- Madeo, F., Zimmermann, A., Maiuri, M. C., & Kroemer, G. (2015). Essential role for autophagy in life span extension. Journal of Clinical Investigation, 125(1), 85-93. Link: https://www.jci.org/articles/view/73946
- Patterson, R. E., & Sears, D. D. (2017). Metabolic effects of intermittent fasting. Annual Review of Nutrition, 37, 371-393. Link: https://www.annualreviews.org/doi/10.1146/annurev-nutr-071816-064634
- Varady, K. A., & Hellerstein, M. K. (2015). Alternate-day fasting and chronic disease prevention: A review of human and animal trials. Obesity Reviews, 16(1), 50-57. Link: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/obr.12252
- Madeo, F., Zimmermann, A., Maiuri, M. C., & Kroemer, G. (2015). Essential role for autophagy in life span extension. Journal of Clinical Investigation, 125(1), 85-93. Link: https://www.jci.org/articles/view/73946
- Mattson, M. P., Moehl, K., Ghena, N., Schmaedick, M., & Cheng, A. (2018). Intermittent metabolic switching, neuroplasticity and brain health. Nature Reviews Neuroscience, 19(2), 63-80. Link: https://www.nature.com/articles/nrn.2017.156
- Stote, K.S., Baer, D.J., Spears, K., Paul, D.R., Rumpler, W.V., Strycula, P., Najjar, S.S., Ferrucci, L., Ingram, D.K., Longo, D.L., Mattson, M.P. (2007). A controlled trial of reduced meal frequency without caloric restriction in healthy, normal weight middle-aged men and women. American Journal of Clinical Nutrition Link: https://www.ars.usda.gov/research/publications/publication/?seqNo115=200159
- Johnstone, A. M. (2015). Fasting for weight loss: an effective strategy or latest dieting trend? International Journal of Obesity, 39(5), 727-733. Link: https://www.nature.com/articles/ijo2014142
- Mattson, M. P., Moehl, K., Ghena, N., Schmaedick, M., & Cheng, A. (2018). Intermittent metabolic switching, neuroplasticity, and brain health. Nature Reviews Neuroscience, 19(2), 63-80. Link: https://www.nature.com/articles/nrn.2017.156
- Halberg, N., et al. (2005). Effect of intermittent fasting and refeeding on insulin action in healthy men. Journal of Applied Physiology, 99(6), 2128-2136. Link: https://journals.physiology.org/doi/full/10.1152/japplphysiol.00683.2005
- Catenacci, V. A., et al. (2016). A randomized pilot study comparing zero-calorie alternate-day fasting to daily caloric restriction in adults with obesity. Obesity, 24(9), 1874-1883. Link: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/oby.21581
- Varady, K. A., & Hellerstein, M. K. (2015). Alternate-day fasting and chronic disease prevention: A review of human and animal trials. Obesity Reviews, 16(1), 50-57. Link: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1111/obr.12252
- Marosi, K., & Mattson, M. P. (2018). Effects of intermittent fasting on physical and cognitive performance in mice and humans. FASEB Journal, 32(2), 1051-1060. Link: https://faseb.onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1096/fj.201701378RR
