CategoriesNezaradené Tips & Tricks

Ako zvládať stres? Ucelený preľad techník zvládania stresu

By
Stres zapríčiňuje až 50 % prípadov depresie.

Stres, čo? Stres, čo? Stres je súčasťou našich životov, či už sme v škole alebo v práci. Každý z nás to pozná, niekedy žijeme svoj vysnívaný život a zrazu nám do života vstúpi niečo, čo zásadným spôsobom negatívne ovplyvní našu psychiku. Toto stresové obdobie musíme prekonať, no nie vždy je to jednoduché. Hlavne keď nepoznáme techniky ako s ním bojovať. V tomto článku sa spoločne pozrieme na 5 vedou overených techník, ktoré ti pomôžu dostať stres pod kontrolu.

Stres je zdravotný problém

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je stres, najmä ten súvisiaci s prácou, druhým najčastejším zdravotným problémom, ktorý ovplyvňuje až jednu tretinu zamestnaných ľudí v Európskej únii [1]. Existuje rozsiahla vedecká literatúra, ktorá spája stres s kardiovaskulárnymi ochoreniami [2], metabolickým syndrómom [4], obezitou [5], emočným prejedaním [6]. Stres je príčinou približne 50 % prípadov depresie prostredníctvom narušenia osi HPA (hypothalamo-hypofýzová os) a zvýšených hladín kortizolu [7].

50 % prípadov depresie je spôsobených stresom.

Treba poznamenať, že biologické markery spájajú imunoendokrinologické poruchy spôsobené stresom s neplodnosťou [8]. Výskumy naznačujú, že negatívny dopad stresu sa prejavuje aj pri infekčných chorobách [9] a rakovine [10]. Vzhľadom na negatívny dopad stresu na organizmus je dôležité poznať techniky zvládania stresu. Sú dôležité nie len pre ľudí trpiacich stresom, ale aj pre zdravých ľudí. Poznanie týchto techník je jedným z hlavných prístupov k zlepšeniu nielen mentálneho zdravia. Využívanie techník zvládania stresu prispieva k zníženiu alebo predchádzaniu stresu a adekvátne tak prispieva k zdraviu a vnútornej pohode.

Techniky riadenia stresu založené na dôkazoch

Teraz sa spoločne pozrieme na 5 vedou overených technik riadenia stresu. Ďalších 5 techník nájdeš v pokračovaní tohto článku.

Stres negatívne ovplyvňuje ľudské telo.

Progresívna relaxácia svalov

Progresívna relaxácia svalov je technika na zníženie stresu a pocitov úzkosti prostredníctvom striedania napínania a uvoľňovania svalov [11]. Túto techniku vyvinul americký lekár Edmund Jacobson na začiatku 20. rokov 20. storočia. Jacobson tvrdil, že napätie svalov sprevádza úzkosť. Je možné ju teda znížiť tým, že sa naučíme uvoľniť svalové napätie. Cvičením progresívnej relaxácie svalov prepájame fyzickú aktivitu s mentálnou [12].

Prevedenie: Fyzická aktivita zahŕňa napínanie a uvoľňovanie svalových skupín na nohách, bruchu, hrudi, rukách a tvári. Túto techniku vykonávaj postupne krok po kroku so zatvorenými očami. Vedome napni precvičovanú svalovú partiu na dobu 10 sekúnd a následne ju uvoľni na 20 sekúnd. Počas kľukovej 20 sekundovej fázy sa priprav na precvičenie ďalšej svalovej skupiny. A tak pokračuj, kým neprecvičíš všetky svalové partie. Mentálna aktivita cvičenia pozostáva zo sústredenia sa na pocit rozdielu medzi napätím a uvoľnením svalu. Pacienti, ktorí precvičovali toto cvičenie sa naučili v krátkom čase efektívne uvoľniť stres. Cvičenie môžeš vykonávať 2 – 3 krát denne po 15 – 20 minút.

Výsledky: Medzi dlhodobé prínosy progresívnej svalovej relaxácie patrí zníženie hladín kortizolu a pocitu úzkosti [13]. Zníženie krvného tlaku [14] a srdcovej frekvencie. Zmiernenie bolesti hlavy [15], Zlepšenie kvality života pacientov po bypassovej operácii [16] a u pacientov so sklerózou [17].

Mohlo by ťa zaujímať aj:
Medzi najčastejšie príčiny stresu patria vysoké nároky v práci, či škole, negatívne fyzické prostredie, negatívne životné udalosti a iné.

Overené tipy ako sa zbaviť stresu – čo pomáha na stres a nervozitu

Autogénny tréning

Autogénny tréning je forma sebaregulačnej relaxačnej techniky, ktorá pomáha znížiť stres a zlepšiť celkovú pohodu pomocou série cvičení zameraných na vyvolanie pocitu ťažkého, pulzujúceho a teplého tela. Táto metóda bola vyvinutá nemeckým neuropsychiatrom Johannesom Heinrichom Schultzom na začiatku 20. storočia.

Prevedenie: Pri autogénnom tréningu je potrebné sa naučiť súbor cvikov, ktorých cieľom je  pocit uvoľnenia. Vedome sa kontroluje dýchanie, ktoré ovplyvňuje krvný tlak, srdcovú frekvenciu a teplotu tela. Autogénny tréning obvykle zahŕňa šesť štandardných cvičení, ktoré postupne ovplyvňujú rôzne časti tela a telesné funkcie. Učí sa postupne, pričom každé nové cvičenie sa pridáva až po zvládnutí predchádzajúceho. Ide o techniku, ktorá vyžaduje pravidelnú prax, ale môže významne pomôcť pri zvládaní stresu, zlepšení spánku a znižovaní symptómov úzkosti a depresie. Pre dosiahnutie výsledkov je potrebný tréning po dobu niekoľkých minút denne po dobu 4 až 6 mesiacov.

Výsledky: Metaanalýza klinických štúdií o výsledkoch autogénneho tréningu zistila, že je užitočná pri rade rozličných porúch. Štúdie dokazujú zmiernenie bolesti hlavy a migrén. Rovnako sa ukázala ako účinná pri liečbe miernej až strednej hypertenzií a koronárnej srdcovej choroby. Pri úzkostných poruchách, miernej až strednej depresie a funkčných spánkových poruchách [18].

Zameranie
tréningu

Postup
tréningu

 

Cvičenie tiaže

Predstavuj si pocit tiaže v tvojom tele, začni s dominantnou rukou, postupuj na ruku druhú, dolných končanín a postupne do celého tela.

 

Cvičenie
tepla

Predstavuj si pocit tepla, postupuj ako v predchádzajúcom cvičení. Koncentruj sa na uvoľnenie periférnych ciev.

 

Regulácia
pulzu

Sústreď sa na pokojnú činnosť svojho srdca. Vnímaj a uč sa vnímať svoj tep.

 

Upokojenie
dýchania

Sústreď sa na svoje dýchanie a jeho pokojný priebeh.

 

Teplo v
oblasti brucha

Svoje myšlienky sústreď na navodenie a cyrkuláciu tepla do oblasti brucha a
brušných orgánov.

 

Hlava

Svoje myšlienky sústreď na navodenie pocitu príjemného chladu v oblasti čela.

Receznia od spokojného zakaznika RAYZZER.

Relaxačná odpoveď

V 60. rokoch 20. storočia Herbert Benson z Harvard University zistil, že existuje kompenzačný mechanizmus pre stresovú odpoveď. Rovnako ako stimulácia určitej oblasti hypotalamu môže spôsobiť stresovú odpoveď. Aktivácia iných oblastí mozgu vedie k jej zníženiu. Tento opačný stav definoval ako “relaxačnú odpoveď” [19]. Táto technika je zameraná na vyvolanie stavu hlbokého fyzického a psychického odpočinku, čo je opačný stav, ktorý spôsobuje chronický stres.

Prevedenie: Relaxačná odpoveď je jednoduché cvičenie, ktoré si po naučení vyžaduje iba 10 až 20 minút denne pre dosiahnutie relaxácie. Technika zahŕňa niekoľko krokov:

  • Tiché prostredie – Základom je nájsť pokojné miesto, kde nebudeš nikým rušený.
  • Pohodlná poloha – Nájdi si polohu, ktorá ti bude pohodlná, môžeš sedieť alebo ležať.
  • Sústreď sa – Sústreď sa na jednoduché slovo, zvuk, frázu alebo na dych. Opakuj toto slovo alebo frázu, alebo sa sústreď na rytmus tvojho dýchania.
  • Pasívny postoj – Ak ti odbehne myseľ, vráť sa späť k tvojmu „sústredeniu“, bez toho, aby si sa cítili frustrovaný.

Keď je tvoj organizmus vystavený stresu, jeho fyziologická odpoveď je boj alebo útek. Keď už však nie sme v nebezpečenstve, tak sa funkčný autonómny nervový systém vracia do normálu a nastáva relaxačná odpoveď. Počas relaxačnej odpovede tvoje telo prechádza stavom vzrušenia, ktorý je sprevádzaný zvýšenou produkciou stresových hormónov, zvýšenou srdcovou frekvenciou a krvným tlakom. Následne prejde do normálneho stavu, ktorý je sprevádzaný klesajúcou srdcovou frekvenciou, krvným tlakom a hladinami stresových hormónov.

Výsledky: Relaxačná odpoveď môže znížiť systolickú hypertenziu [20], zlepšiť kardiovaskulárnu rehabilitáciu [21]. Existujú presvedčivé dôkazy, že relaxačná odpoveď vyvoláva špecifické zmeny v génovej expresii.

Vieš, že...?

Génová expresia je proces, pri ktorom sa informácie z DNA premenia na proteíny alebo RNA. Najprv sa DNA prepíše na RNA v procese zvanom transkripcia. Potom sa táto RNA použije ako predloha v ribozómoch na výrobu proteínov v procese zvanom translácia. Tento celý proces umožňuje, že genetické informácie uložené v DNA riadia funkcie bunky tým, že určujú, ktoré proteíny sa kedy a ako budú vyrábať. Regulácia tohto procesu zabezpečuje, aby sa proteíny tvorili v správnom množstve a čase.

Život bez stresu

Biofeedback

Biofeedback má svoje korene na kongrese z roku 1969 v Surfrider Inn v Santa Monica, kde bol vymyslený aj termín biofeedback. Konferencia viedla k založeniu Bio-Feedback Research Society, ktorá doteraz izolovaným výskumom prispela k popularizácii termínu „biofeedback“ [22].

Prevedenie: Biofeedback je technika, ktorá umožňuje ľuďom naučiť sa kontrolovať niektoré telesné procesy, ktoré sa obvykle odohrávajú nevedome, ako sú srdcový tep, krvný tlak, svalové napätie a teplota tela. Metóda používa senzorické zariadenia, ktoré monitorujú telesné funkcie a poskytujú spätnú väzbu v reálnom čase. Táto spätná väzba môže byť vo forme vizuálnych alebo zvukových signálov, ktoré pomáhajú osobe rozpoznať svoje telesné stavy.

Biofeedbackový tréning sa vykonáva za prítomnosti kvalifikovaných terapeutov. Práca terapeuta s pacientom pozostáva z pochopenia získaných informácií z rôznych biofeedbackových zariadení. Pacienti po niekoľkých sedeniach rozložených v horizonte 3 – 6 mesiacov sa naučia ovládať svoje fyziologické funkcie ako sú napríklad srdcová frekvencia, krvný tlak a iné. Senzorové modalitáty pozostávajú z: elektromyograf, teplomer, elektrodermograf, elektroencefalograf, elektrokardiograf, pneumograf, kapnometer a hemoencefalografia [23].

Výsledky: Biofeedback bol úspešne použitý na liečbu bolestí hlavy [24], kontroly vysokého krvného tlaku [25] a cukrovky typu II [26] a srdcových ochorení.

Ashwagandha KSM-66 je najlepšia ašvaganda na svete.

Riadená imaginácia

Riadená imaginácia nie je nový prístup k pomoci, ale je dobre zavedený v tradíciách pôvodných Američanov a ďalších domorodých kultúr. Rovnako sa s ním môžeme stretnúť v hinduizme, kresťanských, židovských a iných náboženských tradíciách, ako aj v tradičnej čínskej medicíne. Na konci 60. rokov 20. storočia Joseph Wolpe predstavil niekoľko techník súvisiacich s imagináciou v terapii zameranej na zmenu správania. V roku 1982 predstavili Dr. Bresler a Rossman svoje prvotné zistenia na konferencii pod záštitou Marquette University a University of San Francisco s názvom Sila predstavivosti. Počas tejto konferencie viac ako 1 400 zdravotníckych odborníkov z celého štátu predstavili praktické aplikácie práce s imagináciou.

Riadená imaginácia, známa aj ako vizualizácia alebo mentálne modelovanie, je technika zameraná na využitie predstavivosti na dosiahnutie konkrétnych cieľov alebo na zlepšenie zdravia a pohody. Táto metóda spočíva v tom, že si človek v duchu vybavuje podrobné a živé mentálne obrazy, ktoré môžu byť zamerané na relaxáciu, zlepšenie výkonu, prekonanie psychologických a fyzických problémov alebo na dosiahnutie osobných cieľov.

Prevedenie: Pri riadenej imaginácii si účastník predstavuje, že je v príjemnom a uvoľňujúcom prostredí, alebo si vizualizuje seba pri úspešnom dosiahnutí cieľov a riešení problémov. Tieto scenáre sú často sprevádzané pokynmi od terapeuta alebo nahrávkami, ktoré pomáhajú sústrediť sa na obrazy a pocíti spojené s týmto prostredím alebo činnosťou. Technika môže zahŕňať aj aspekty ďalších relaxačných metód, ako sú hlboké dýchanie a uvoľnenie svalov.

Výsledky: Riadená imaginácia bola úspešne použitá pri manažovaní pocitov stresu [27] a liečbe depresie [28]. Rovnako sa ukázala efektívna v mnohých ďalších ochoreniach, ako napríklad: prevencii návratu k fajčeniu [29], ako adjuvantná terapia rakoviny [30] na ovplyvnenie bolesti spôsobenej rakovinou a mnohých ďalších ochoreniach spojených s bolesťou.

Práca v stresujúcom prostredí.

Ako žiť bez stresu?

Svet okolo nás je plný výziev, ktoré môžu tvoju psychiku značne zaťažiť. Napriek tomu, že úplne eliminovať stres z tvojho života je takmer nemožné, existujú osvedčené metódy, ktoré ti môžu pomôcť jeho negatívne účinky minimalizovať. Techniky ako progresívna relaxácia svalov, autogénny tréning, relaxačná odpoveď, biofeedback či riadená imaginácia sú len niektoré z mnohých prístupov, ktoré som spomenul v tomto článku. Využívaním týchto metodík môžeš dosiahnuť hlbokú mentálnu a fyzickú pohodu, ktorá ťa udrží v rovnováhe aj v tých najnáročnejších časoch. Preto, ak chceš žiť život s čo najmenším množstvom stresu, je dôležité, aby  si si osvojil a pravidelne praktizoval techniky zvládania stresu. Podporia tvoje zdravie a vnútornú pohodu. Správne prepojenie týchto techník s užívaním Energy & Brain hacker môže významne prispieť ku kvalite tvojho života.

Energy & Brain hacker jednomesačné balenie.

Energy & Brain hacker v kontexte stresu

Verím, že ti tento článok pomôže dostať stres pod kontrolu. Vďaka piatim popísaným technikám si nadobudol komplexný prehľad ako zvládať stres. „V tomto článku sa spoznáš ďalších 5 techník ako zvládať stres“, tiež. Pri manažmente stresu je ti rovnako nápomocný aj RAYZZER®.

V RAYZZER® si uvedomujeme, že každý z nás každodenne pociťuje stres. Stres často negatívne ovplyvňuje tvoj pracovný alebo študijný výkon. Práve preto sme vytvorili Energy & Brain Hacker. Energizujúce nootropikum na podporu mentálneho zdravia, ktoré ťa zbaví stresu, zlepší tvoje sústredenie a dodá ti dlhotrvajúcu energiu bez búšenia srdca. Obsahuje 7 aktívnych účinných látok, ktoré spoločne pôsobia synergicky.

Obsahuje klinicky testovaný extrakt Ashwagandha KSM-66®, ktorý je právom považovaný za najlepší a najúčinnejší na svete. Jeho pravidelným užívaním sa zbavíš stresu a pocitu únavy. Rovnako obsahuje najúčinnejší extrakt z koreňa Rhodioly rosei (3 % rozavínu, 1 % salidrozidu), ktorý je právom považovaný za najlepší adaptogén, ktorý zmierňuje únavu vyvolanú psychickou záťažou. Ďalšou významnou zložkou je aj najúčinnejší CDP-cholín, resp. citikolín. Citikolín je prekurzorom neurotransmitera acetylcholínu. Vďaka molekule acetylcholínu dokážu bunky v našom mozgu medzi sebou lepšie komunikovať. Výsledkom je lepšie sústredenie, pamäť a rýchlejšie reakcie, či už v práci alebo škole. Navyše si náš mozog dokáže z CDP-cholínu nasyntetizovať látku fosfatidylcholín, ktorý je stavebnou súčasťou bunkovej membrány mozgu. Užívanie RAYZZER® pomáha bunkám v mozgu k ich rýchlejšej a lepšej regenerácii a obnove. V práci alebo v škole už nemusíš pociťovať stres, ktorý negatívne ovplyvňuje tvoje výsledky.

Zameraj sa na zdravú stravu, kvalitný spánok a vlož do svojho stravovacieho plánu jednu tabletu Energy & Brain hacker ráno alebo skoro poobede, aby si zlepšil svoj pracovný výkon. Nezanedbávaj svoje zdravie a využi výhody, ktoré ti ponúka Energy & Brain hacker.

Objav MOMENT, kedy tvoríš s RAYZZER®!

kúp Rayzzer button s

Zdroje

  1. Facing the Challenges, Building Solution. Report from the WHO European Ministerial Conference. The Regional Office for Europe of the World Health Organization Retrieved January 21 2011, Link: http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0008/96452/E87301.pdf.
  2. Lambert G, Schlaich M, Lambert E, Dawood T, Esler M. Stress reactivity and its association with increased cardiovascular risk: a role for the sympathetic nervous system? Hypertension, 2010; 55(6):e20. PMID: 20439815 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20439815/
  3. Spruill T.M. Chronic psychosocial stress and hypertension. Curr Hypertens Rep, 2010; 12(1), 10-16. PMID: 20425153 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20425153/
  4. Kyrou I., Tsigos C. Hypothalamic-pituitary-adrenal axis, cytokines and metabolic syndrome. Obesity and Metabolism, 2006; 2, 116-126. PMID: 17148736 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17148736/
  5. Brunner E.J., Chandola T., Marmot M.G. Prospective effect of job strain on general and central obesity in the Whitehall II study. American Journal of Epidemiology, 2007; 165, 828-837. PMID: 17244635 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17244635
  6. Adam T. C., Empel E. S. Stress eating and the reward system. Physiology & Behavior, 2007; 91, 449-458. PMID: 17543357 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17543357/
  7. Nemeroff C.B., Vale, W.W. The neurobiology of depression: In roads to treatment and new drug discovery. Journal of Clinical Psychiatry, 2005; 66, 5-13. PMID: 16124836 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16124836/
  8. Li X.H., Ma, Y.G., Geng, L.H., Qin, L., Hu, H., & Li, S.W. Baseline psychological stress and ovarian norepinephrine levels negatively affect the outcome of in vitro fertilisation. Gynecol Endocrinol, 2011 Mar; 27(3):139-43 PMID: 20670099 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20670099/
  9. Pedersen A., Zachariae, R., Bovbjerg D.H. Influence of Psychological Stress on Upper Respiratory Infection–A Meta-Analysis of Prospective Studies. Psychosom Med. 2010 Oct; 72(8):823-32 PMID: 20716708 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20716708/
  10. McGregor, B.A., Antoni M.H. Psychological intervention and health outcomes among women treated for breast cancer: a review of stress pathways and biological mediators. Brain Behav Immun, 2009; 23(2), 159-166. PMID: 18778768 Link: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2660328/
  11. Jacobson E. Progressive Relaxation: A Physiological and Clinical Investigation of Muscular States and Their Significance in Psychology and Medical Practice. Chicago: University of Chicago Press;1938.ISBN: 059818915
  12. Pawlow L. A., Jones, G. E.The impact of abbreviated progressive muscle relaxation on salivary cortisol. Biological Psychology, 2002; 60 (1), 1-16. PMID: 12100842 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12100842/
  13. Sheu S., Irvin, B. L., Lin, H.S, Mar, C. L. Effects of Progressive Muscle Relaxation on Blood Pressure and Psychosocial Status for Clients with Essential Hypertension in Taiwan. Holistic Nursing Practice, 2003; 17 (1), 41-47. PMID: 12597674 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12597674/
  14. Anderson, R. E., & Seniscal, C. A comparison of selected osteopathic treatment and relaxation for tension-type headaches. Headache, 2001; 46(8), 1273-1280. PMID: 16942472 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16942472/
  15. Dehdari, T., Heidarnia, A., Ramezankhani, A., Sadeghian, S., & Ghofranipour, F. Effects of progressive muscular relaxation training on quality of life in anxious patients after coronary artery bypass graft surgery. Indian J Med Res, 2009; 129(5), 603-608. PMID: 19675392 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19675392/
  16. Ghafari, S., Ahmadi, F., Nabavi, M., Anoshirvan, K., Memarian R., Rafatbakhsh M. Effectiveness of applying progressive muscle relaxation technique on quality of life of patients with multiple sclerosis. J Clin Nurs, 2009; 18(15), 2171-2179. PMID: 19583649 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19583649/
  17. Stetter F., Kupper, S. Autogenic training: a meta-analysis of clinical outcome studies. Applied Psychophysiology and Biofeedback, 2002; 27(1), 45-98. PMID: 12001885 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12001885/
  18. Benson, H. Klipper, M.Z.The relaxation response. Avon Books; 1976.ISBN: ‎ 0380006766
  19. Dusek J. A., Hibberd P.L., Buczynski B., Chang B.H., Dusek K.C., Johnston J.M., Wohlhueter A.L., Benson H., Zusman R.M. Stress management versus lifestyle modification on systolic hypertension and medication elimination: a randomized trial. J Altern Complement Med, 2008; 14(2), 129-138. PMID: 18315510 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18315510/
  20. Chang B.H., Casey, A., Dusek J.A, Benson H. Relaxation response and spirituality: Pathways to improve psychological outcomes in cardiac rehabilitation. J Psychosom, 2010; 69(2), 93-100. PMID: 20624507 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20624507/
  21. Dusek J.A., Out H.H., Wohlhueter A.L., Bhasin M., Zerbini, L.F., Joseph M.G., Benson, H., & Libermann, T.A. Genomic counter-stress changes induced by the relaxation response. PLoS One, 2008; 3(7):e2576. Moss, D.Biofeedback, mind-body medicine, and the higher limits of human nature. Humanistic and transpersonal psychology: a historical and biographical sourcebook. PMID: 18596974 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18596974/
  22. Association for Applied Psychophysiology and Biofeedback. ―What is biofeedback?‖. Retrieved October 2, 2010, Link: http://www.aapb.org
  23. Nestoriuc Y., Martin A., Rief W., Andrasik F. Biofeedback treatment for headache disorders: a comprehensive efficacy review. Appl Psychophysiol Biofeedback, 2008; 33 (3), 125–140. PMID: 18726688 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18726688/
  24. Linden W., Moseley J.V. The efficacy of behavioral treatments for hypertension. Appl Psychophysiol Biofeedback, 2006; 31(1), 51-63. PMID: 16565886 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16565886/
  25. McGrady A. The effects of biofeedback in diabetes and essential hypertension. Cleve Clin J Med, 2010; 77(3), 68-71. PMID: 20622080 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20622080/
  26. Cowan M. J., Pike K. C., Budzynski, H. K. Psychosocial nursing therapy following sudden cardiac arrest: Impact on two-year survival. Nursing Research, 2001; 50, 68-76. PMID: 11302295 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/11302295/
  27. Carter E. Pre-packaged guided imagery for stress reduction: Initial results. Counselling, Psychotherapy, and Health, 2006; 2 (2), 27-39. Link: https://www.acrjournal.com.au/resources/assets/journals/Volume-2-Issue-2-2006/V2_I2_Carter_27-39_07_06.pdf
  28. Wynd C. A. Relaxation imagery used for stress reduction in the prevention of smoking relapse. Journal of Advanced Nursing, 2006; 17 (3), 294-302. PMID: 1573097 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/1573097/
  29. Roffe L., Schmidt, K., Ernst, E. A systematic review of guided imagery as an adjuvant cancer therapy. Psychooncology, 2005; 14(8), 607-617. PMID: 15651053 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15651053/
  30. Kwekkeboom K.L., Kneip J., Pearson L. A pilot study to predict success with guided imagery for cancer pain. Pain Manag Nurs., 2003; 4(3), 112-123. PMID: 14566709 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14566709/
Sleduj nás button
Instagram Facebook Linkedin Youtube