CategoriesNezaradené

Vplyv mobilných telefónov a modrého svetla na duševné zdravie

Vplyv mobilných telefónov na duševné zdravie.

Mobilné telefóny za posledných niekoľko desaťročí revolučne zmenili spôsob, akým komunikujeme, interagujeme, vyhľadávame informácie, pracujeme, vykonávame domáce práce a trávime voľný čas. Rýchly vývoj smartfónov s množstvom funkcií, aplikácií, rastúcou rýchlosťou a neobmedzeným pripojením na internet zvýšil náš čas jeho používania. Dynamický vývoj a rozmach používania mobilných telefónov zásadne zmenil naše správanie.  Táto zmena nás privádza k otázke: Aké sú potenciálne riziká používania smartfónu na naše zdravie [1,2]?

Mobilné telefóny komunikujú pomocou rádiových signálov. Vystavujeme sa tak rádiofrekvenčným elektromagnetickým poliam, ktoré sú považované za zdravotné riziko. Doteraz však nie sú dostupné relevantné dôkazy o tom, že by používanie mobilných telefónov malo na nás vážne zdravotné dopady [3].

Okrem fyziologických účinkov používania mobilných telefónov na naše zdravie existuje čoraz viac výskumov, ktoré sa zameriavajú na psychologické a behaviorálne vplyvy. V tomto článku sa budeme venovať vplyvu nadmerného používania mobilných telefónov na naše mentálne zdravie.

Používanie mobilného telefónu za volantom je rizikové.

Frekvencia a dĺžka používania mobilného telefónu a vplyv na zdravie

Používanie mobilných telefónov má významný vplyv na naše duševné zdravie,na kvalitu spánku a mentálny výkon u detí, dospievajúcich a aj dospelých. Dlhodobé štúdie ukazujú, že nadmerný čas strávený s mobilom môže viesť k zvýšenému riziku vzniku depresie, problémom so spánkom alebo iným ochoreniam. Teraz sa spoločne pozrieme na dopady nadmerného používania mobilného telefónu na zdravie.

Vplyv nadmerného používania mobilného telefónu na zdravie detí a adolescentov

Existuje množstvo štúdií, ktoré sa venovali vplyvu nadmerného používania mobilných telefónov na mentálne zdravie detí, dospievajúcich a mladých dospelých.

Depresia spôsobená nadmerným používaním smartfónu


Dlhodobá štúdia prebiehajúca jeden rok so 126 dospievajúcimi z USA zistila, že nadmerný čas strávený používaním mobilného telefónu potvrdil vyšší výskyt depresie u účastníkov. Meranie úrovne depresie sa uskutočnilo pomocou Beckovho inventára depresie [4].

Viacero nezávislých štúdií prebiehajúcich v rôznych krajinách skúmalo vplyv nadmerného používania mobilných telefónov a výskytu depresie. Do štúdií sa zapojilo 2785 japonských [15], 1328 španielskych [6] a 7292 fínskych mladých dospelých [7]. Ukázalo sa, že viac času stráveného na mobilnom telefóne súvisí s depresívnymi príznakmi. Japonská štúdia tiež zistila, že používanie mobilu po dobu viac ako 5 hodín denne nebolo spojené s depresiou. Depresívne príznaky sa prejavili až pri používaní sociálnych sietí a chatovania po dobu viac ako 2 hodín denne [8].

 

Vplyv používania smartfónu na spánok


Štúdia rozdelila adolescentov do dvoch skupín, na tých, ktorí vlastnili a tých, ktorí nevlastnili smartfón. Vlastníci smartfónu mali na začiatku štúdie viac problémov so spánkom a spali menej ako tí, ktorí smartfóny nemali. Po dvoch rokoch štúdie mali vlastníci smartfón od začiatku, kratšiu dobu spánku počas pracovných dní [9].
Nemecká štúdia, ktorej sa zúčastnilo 7533 dospievajúcich našla súvislosť medzi častejším používaním mobilného telefónu a problémom so spánkom [10]. Čínska štúdia medzi školákmi, ktorej sa zúčastnilo 6247 žiakov ukázala, že používanie mobilov na hranie, chatovanie a surfovanie po internete je spojné s neskorším zaspávaním, kratším spánkom a dennou únavou [11]. Rovnaké výsledky boli zistené aj pri japonských [5] a hongkongských mladých dospelých [12]. Fínska štúdia sa zamerala na súvislosť medzi používaním telefónu pred spaním. Zistila, že používanie mobilu pred spaním spôsobuje zhoršenie spánkových návykov a spôsobuje únavu počas dňa u detí a dospievajúcich [13].

Duševná pohoda a nadmerné používanie smartfónov

Britská štúdia s 120115 dospievajúcimi ukázala, že používanie smartfónu počas víkendov znižuje duševnú pohodu, zatiaľ čo počas pracovných dní len extrémne používanie malo negatívny vplyv [14].

Tieto štúdie jasne ukazujú, že časté používanie mobilných telefónov môže negatívne ovplyvniť duševné zdravie, spánokenergetický výkon u mladých ľudí.

Mobilný telefón je rovnako rizikový pre dospelých.

Vplyv nadmerného používania smartfónov na zdravie dospelých

Viaceré štúdie skúmali vplyv používania mobilných telefónov na dospelých. Kľúčové zistenia nadmerného požívania mobilných telefónov sú:

Spánok, depresia a depresívna nálada

Jeden rok trvajúca štúdia s 1127 švédskymi univerzitnými študentmi zistila, že časté používanie mobilného telefónu môže spôsobiť problémy so spánkom a depresívne príznaky u mužov a žien [15]. Veľmi podobná švédska štúdia s 4159, ktorá sledovala aj vzdelanie, zamestnanie a rodinný stav, ukázala, že časté používanie mobilného telefónu môže spôsobiť problémy so spánkom a depresívne príznaky u mužov aj žien [16]. Medzi švédskymi adolescentmi bolo časté využívanie mobilných telefónov na telefonovanie, písanie textových správ spojené s vyšším vnímaným stresom, problémami so spánkom a depresívnymi príznakmi [16].

Jedna štúdia sledovala, že frekvencia a dĺžka používania mobilného telefónu je spojená s depresívnou náladou [17]. Používanie mobilného telefónu je spojené s pocitom úzkosti [18]. Rovnako aj počet textových správ je spojený s úzkosťou [18] a depresívnou náladou [19]. Fínska štúdia našla súvislosť medzi používaním mobilného telefónu a depresiou u žien vo veku 51-60 rokov [20].

Mohlo by ťa zaujímať aj:

Práca, duševná pohoda a relaxácia

Nadmerné používanie mobilného telefónu na pracovné účely, zapríčiňuje nosenie si práce domov. Čím sa znižuje priestor pre oddych a relaxáciu, čo vedie k pocitu vyčerpania [21]. Štúdia z USA, ktorej sa zúčastnilo 308 dospelých zistila, že frekvencia používania smartfónu bola negatívne spojená s depresívnymi príznakmi [22]. Avšak čínska štúdia s 514 dospelými účastníkmi zistila, že väčšie množstvo telefonických hovorov je spojené s lepšou duševnou pohodou a pozitívnou náladou [23].

Typ osobnosti a používanie mobilného telefónu

Jedna štúdia sa zamerala na telefonické hovory. Tie boli spojené s osamelosťou a pocitom sociálnej úzkosti [24]. Osamelí ľudia uprednostňovali hlasové hovory pred textovými správami, naopak sociálne úzkostliví ľudia uprednostňovali textové správy pred volaním [25]. Iné štúdie ukázali, že nadmerný čas strávený telefonickými hovormi sa spája s extrovertným typom osobnosti [26].Textové správy sú uprednostňované viac neurotikmi. V  inejštúdii bolo zistené, že nadmerné používanie mobilného telefónu je spojené so zníženou sebaúctou a schopnosťou zvládať stres [27].

Tieto štúdie ukazujú, že časté používanie mobilných telefónov môže mať rôzne negatívne účinky na duševné zdravie a spánok dospelých.

Synergické spojenie prírodného kofeínu a l-teanínu.

Používanie mobilného telefónu pred spaním

Používanie mobilného telefónu pred spaním je témou mnohých výskumov. Ako nočné používanie mobilu ovplyvňuje spánok a duševné zdravie? Ako je to u detí a dospelých?

Štúdie ukazujú, že používanie telefónu pred spaním je spojené s neskorším zaspávaním, kratším spánkom, horšou kvalitou spánku a zvýšenou únavou. Ďalšie zistenia naznačujú, že nočné používanie mobilu môže viesť k stresu, úzkosti, depresii ba dokonca aj k samovražedným myšlienkam.

Minimálne 35 štúdií a zaoberalo používaním mobilného telefónu večer, v noci alebo pred spaním. Približne dve tretiny týchto štúdií sa týkali detí a dospievajúcich.

Austrálska štúdia sledovala 1101 dospievajúcich a zistila, že používanie mobilu v noci je spojené so zlým spánkom a depresívnou náladou [27]. Ďalšia štúdia sa zamerala na vplyv používania smartfónu dlho do noci. Výsledkom bolo jednoznačne potvrdenie kratšieho spánku, ktorý vedie k rannej únavezníženej produktivite počas dňa [28].

Štúdie s deťmi aj dospelými ukázali, že používanie mobilného telefónu pred spaním vedie k:

  • neskoršiemu zaspávaniu [29],
  • dlhšiemu času potrebného na zaspatie [29],
  • kratšiemu spánku [30],
  • nespavosti alebo problémom so spánkom [30],
  • zníženej kvalite spánku [30] a
  • dennej únave [30].

Umiestnenie mobilného telefónu vedľa posteli, je spojené s problémami so spánkom [31]. Štúdie zistili, že prichádzajúce notifikácie počas noci spôsobujú problémy so spánkom, zhoršujú kvalitu spánku a prerušujú spánok [32].

Používanie mobilného telefónu pred spaním je bežné.

Používanie mobilného telefónu pred spaním bolo tiež spojené so:

  • zhoršeným duševným zdravím,
  • samovražednými myšlienkami
  • sebapoškodzovaním [33],
  • depresívnymi príznakmi [16],
  • úzkosťou a stresom [34],
  • nízkou sebaúctou [27] a
  • zníženým kognitívnym výkonom [31].

Nevhodné používanie mobilného telefónu

Existuje viac ako 50 rôznych škál na meranie nadmerného, resp. problémového používania telefónu. Najčastejšie používané škály merania sú Mobile Phone Problem Use Scale (MPPUS) [35] a Smartphone Addiction Scale (SAS) [36]. MPPUS obsahuje 27 položiek, ktoré hodnotia toleranciu, abstinenčné príznaky, túžbu a negatívne dôsledky. SAS má 48 položiek v šiestich kategóriách: narušenie denného života, pozitívne očakávania, abstinenčné príznaky, kybernetické vzťahy, nadmerné používanie a tolerancia používania. Používajú sa aj skrátené verzie týchto škál.

Nadmerné používanie smartfónu môže viesť k abstinenčným príznakom, túžbe ho používať zas a znova, zvýšenej tendencií používania telefónu v nebezpečných situáciách a rovnako môže viesť až k vzťahovým problémom.

Problémové používanie mobilu je často spojené s jeho vysokou frekvenciou používania, no nie vždy. Jedna štúdia zistila, že závislosť od telefónu je ovplyvnená osobnostnými faktormi. Napríkladnízka sebaúcta má väčší vplyv na vznik závislosti na telefóne než frekvencia používania [38]. Iné štúdie ukázali, že hranie hier a používanie sociálnych sietí sú časté faktory nadmerného používania telefónu.

Nadmerné používanie mobilného telefónu je spojené z množstvom zdravotných rizík.

Problémové používanie mobilného telefónu je spojené s:

  • depresiou 6],
  • úzkosťou [38],
  • problémami so spánkom [40],
  • zníženou kvalitou spánku [39],
  • kratšou dobou spánku [39],
  • stresom [16],
  • nižšou duševnou pohodou
  • samovražednými myšlienkami [41],
  • impulzivitou alebo nižšou sebakontrolou [39],
  • ADHD príznakmi [42],
  • stratou produktivity v práci [43]
  • a fantómovým zvonením [44].

Problémové používanie je tiež spojené s inými behaviorálnymi závislosťami, ako je závislosť na:

  • internete,
  • nakupovaní
  • a hazardných hrách

Dve štúdie pomocou magnetickej rezonancie ukázali rozdiely v mozgu medzi závislými a nezávislými používateľmi mobilných telefónov [39].

Používanie mobilného telefónu je spojené z množstvom problémov.

Štúdie našli asociácie aj medzi problémovým používaním mobilu a:

  • osamelosťou,
  • plachosťou
  • sociálnou úzkosťou,
  • extraverziou,
  • neurotizmom,
  • nízkou sebaúctou [41],
Nové pojmy:

Výskumníci identifikovali aj nové pojmy ako: NOMOFÓBIA - strach z nedostupnosti telefónu. PHUBBING - ignorovanie ľudí kvôli telefónu. RINGXIETY - vnímanie zvonenia telefónu, aj keď nezvoní. Tieto pojmy opisujú rôzne aspekty problémového používania mobilných telefónov.

Prečo je dôležité znížiť nadmerný čas strávený za obrazovkou?

Nadmerné používanie mobilných telefónov môže mať negatívny vplyv na naše duševné a fyzické zdravie. Výskumy ukazujú, že prílišné používanie mobilných zariadení je spojené s depresiou, úzkosťou, problémami so spánkom a inými zdravotnými komplikáciami. Rovnako môže narúšať naše spánkové návyky, sociálne vzťahy a znižovať našu produktivitu. Preto je dôležité nájsť rovnováhu a znížiť čas strávený za obrazovkou, aby sme zlepšili naše celkové zdravie a pohodu.

10 jednoduchých tipov, ktoré môžeš uplatniť hneď:

  1. Nastav si časové limity pre aplikácie: Použi funkcie telefónu alebo špeciálne aplikácie na sledovanie času stráveného na jednotlivých aplikáciách a nastav si denné limity.
  2. Vytvor bezmobilné zóny: sú to určité miesta  doma, kde nebudeš používať telefón, ako napríklad kuchyňa, spálňa alebo jedáleň.
  3. Planuj si čas bez telefónu: Vyhraď si konkrétny čas počas dňa, kedy budeš úplne bez telefónu, napríklad hodinu pred spaním alebo počas rodinných stretnutí.
  4. Používaj režim „nerušiť“: Aktivuj si funkciu „Nerušiť“ alebo „Letový režim“ počas dôležitých úloh, aby si sa vyhol rozptýleniam.
  5. Odstráň zbytočné aplikácie: Prejdi si aplikácie na telefóne a odstráň tie, ktoré ťa zbytočne rozptyľujú a neprospievajú tvojmu životu.
  6. Zapni si čiernobiely režim: Používanie čiernobieleho režimu môže znížiť vizuálnu príťažlivosť a lákavosť používania telefónu.
  7. Nos hodinky: Nosenie klasických hodiniek ti pomôže kontrolovať čas bez potreby pozrieť sa na telefón.
  8. Používaj tradičný budík: Namiesto používania telefónu ako budíka, zvoľ tradičný budík, aby si nemuseli mať telefón pri posteli.
  9. Vyhraď si čas na sociálne siete: Plánuj si konkrétny čas na kontrolu sociálnych sietí a dodržuj ho, aby si predišiel dlhému prehliadaniu sociálnych sietí.
  10. Zapoj sa do offline aktivít: Nájdi si činnosti, ktoré ťa bavia a ktoré nevyžadujú používanie telefónu, ako je čítanie, šport alebo ručné práce.

Implementáciou týchto jednoduchých tipov môžeč znížiť svoj čas strávený za obrazovkou a zlepšiť svoje celkové zdravie a kvalitu života.

Energy & Brain hacker v kontexte nadmerného používania mobilných telefónov

Zníženie času stráveného za obrazovkou je kľúčové pre tvoje duševné a fyzické zdravie. Zredukovaním času stráveného za obrazovkou zlepšíš svoj spánok, znížiš stres a zvýšiš svoju celkovú pohodu. RAYZZER® je reprezentantom zdravý doplnkov výživy zameraných na zlepšenie mentálneho výkonu. Je pre nás nesmierne dôležité aby si sa vo svojom živote zdravo prepracoval k svojím cieľom. Práve preto sme pre teba vytvorili zmes 7 účinných látok v ich najvyššej kvalite, ktoré zlepšia tvoje sústredenie, dodajú ti stabilnú dávku energie bez búšenia srdca a uvoľnia ťa od každodenného stresu.

Zaraď Energy & Brain hacker do svojho každodenného života. Využi benefity nielen najúčinnejších adaptogénov na trhu, akými sú klinicky testovaná Ashwagandha KSM-66® a jedinečná Rhodiola rosea (3 % salidrosidov a 1 % rosavínov). Ale aj  unikátne účinky CDP-cholínu, resp. citikolínu. Citikolín je prekurzorom neurotransmitera acetylcholínu. Vďaka molekule acetylcholínu dokážu bunky v našom mozgu medzi sebou lepšie komunikovať. Výsledkom je lepšie sústredenie, pamäť a rýchlejšie reakcie, či už v práci alebo škole. Navyše si náš mozog dokáže z CDP-cholínu nasyntetizovať latku fosfatidylcholín, ktorý je stavebnou súčasťou bunkovej membrány mozgu. Užívanie RAYZZER® pomáha bunkám v mozgu k ich rýchlejšej a lepšej regenerácii a obnove. Vyrieš všetky svoje každodenné pracovné nástrahy, posuň svoj mentálny výkon na novú úroveň a vyskúšaj RAYZZER® ešte dnes!

Objav MOMENT, kedy dominuješ s RAYZZER®!

Zdroje

 

  1. World Health Organization. Electromagnetic Fields and Public Health: Mobile Phones. Link: http://www.who.int/en/news-room/fact-sheets/detail/electromagnetic-fields-and-public-health-mobile-phones
  2. US Food & Drug Administration (FDA). Health Issues: Do Cell Phones Pose a Health Hazard? Link: https://www.fda.gov/Radiation-EmittingProducts/RadiationEmittingProductsandProcedures/HomeBusinessandEntertainment/CellPhones/ucm116282.htm
  3. Swedish Radiation Safety Authority. Recent Research on EMF and Health Risk. Twelfth Report from SSM’s Scientific Council on Electromagnetic Fields. 2017.
  4. Bickham, D.S.; Hswen, Y.; Rich, M. Media use and depression: Exposure, household rules, and symptoms among young adolescents in the USA. Int. J. Public Health 2015, 60, 147–155. PMID: 25586816 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25586816/
  5. Ikeda, K.; Nakamura, K. Association between mobile phone use and depressed mood in Japanese adolescents: A cross-sectional study. Environ. Health Prev. Med. 2014, 19, 187–193. PMID: 24347468 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24347468/
  6. Sanchez-Martinez, M.; Otero, A. Factors associated with cell phone use in adolescents in the community of Madrid (Spain). Cyberpsychol. Behav. 2009, 12, 131–137. PMID: 19072078 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/19072078/
  7. Koivusilta, L.K.; Lintonen, T.P.; Rimpela, A.H. Orientations in adolescent use of information and communication technology: A digital divide by sociodemographic background, educational career, and health. Scand. J. Public Health 2007, 35, 95–103. PMID: 17366093 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17366093/
  8. Tamura, H.; Nishida, T.; Tsuji, A.; Sakakibara, H. Association between Excessive Use of Mobile Phone and Insomnia and Depression among Japanese Adolescents. Int. J. Environ. Res. Public Health 2017, 14, 701PMID: 28661428 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28661428/
  9. Schweizer, A.; Berchtold, A.; Barrense-Dias, Y.; Akre, C.; Suris, J.C. Adolescents with a smartphone sleep less than their peers. Eur. J. Pediatr. 2017, 176, 131–136. PMID: 27981353 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27981353/
  10. Lange, K.; Cohrs, S.; Skarupke, C.; Gorke, M.; Szagun, B.; Schlack, R. Electronic media use and insomnia complaints in German adolescents: Gender differences in use patterns and sleep problems. J. Neural Transm. 2017, 124, 79–87. PMID: 26577762 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26577762/
  11. Jiang, X.; Hardy, L.L.; Baur, L.A.; Ding, D.; Wang, L.; Shi, H. Sleep duration, schedule and quality among urban Chinese children and adolescents: Associations with routine after-school activities. PLoS ONE 2015, 10, e0115326. PMID: 25611973 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25611973/
  12. Mak, Y.W.; Wu, C.S.; Hui, D.W.; Lam, S.P.; Tse, H.Y.; Yu, W.Y.; Wong, H.T. Association between screen viewing duration and sleep duration, sleep quality, and excessive daytime sleepiness among adolescents in Hong Kong. Int. J. Environ. Res. Public Health 2014, 11, 11201–11219. PMID: 25353062 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/25353062/
  13. Punamaki, R.L.;Wallenius, M.; Nygard, C.H.; Saarni, L.; Rimpela, A. Use of information and communication technology (ICT) and perceived health in adolescence: The role of sleeping habits and waking-time tiredness. J. Adolesc. 2007, 30, 569–585. PMID: 16979753 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/16979753/
  14. Przybylski, A.K.; Weinstein, N. A Large-Scale Test of the Goldilocks Hypothesis. Psychol. Sci. 2017, 28, 204–215. PMID: 28085574 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28085574/
  15. Thomée, S.; Eklöf, M.; Gustafsson, E.; Nilsson, R.; Hagberg, M. Prevalence of perceived stress, symptoms of depression and sleep disturbances in relation to information and communication technology (ICT) use among young adults—An explorative prospective study. Comput. Hum. Behav. 2007, 23, 1300–1321. Link: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0747563204002250?via%3Dihub
  16. Thomée, S.; Härenstam, A.; Hagberg, M. Mobile phone use and stress, sleep disturbances, and symptoms of depression among young adults—A prospective cohort study. BMC Public Health 2011, 11, 66 PMID: 21281471 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21281471/
  17. Saeb, S.; Zhang, M.; Karr, C.J.; Schueller, S.M.; Corden, M.E.; Kording, K.P.; Mohr, D.C. Mobile Phone Sensor Correlates of Depressive Symptom Severity in Daily-Life Behavior: An Exploratory Study. J. Med. Internet Res. 2015, 17, e175. PMID: 26180009 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26180009/
  18. Lepp, A.; Barkley, J.E.; Karpinski, A.C. The relationship between cell phone use, academic performance, anxiety, and satisfaction with life in college students. Comput. Hum. Behav. 2014, 31, 343–350. Link: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0747563213003993?via%3Dihub
  19. Billieux, J.; Van Der Linden, M.; Rochat, L. The role of impulsivity in actual and problematic use of the mobile phone. Appl. Cogn. Psychol. 2008, 22, 1195–1210. Link: https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1002/acp.1429
  20. Korpinen, L.; Paakkonen, R. Mental symptoms and the use of new technical equipment. Int. J. Occup. Saf. Ergon. 2009, 15, 385–400. PMID: 20003772 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20003772/
  21. Derks, D.; Bakker, A.B. Smartphone use, work–home interference, and burnout: A diary study on the role of recovery. Appl. Psychol. Int. Rev. 2014, 63, 411–440. Link: https://iaap-journals.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1464-0597.2012.00530.x
  22. Elhai, J.D.; Levine, J.C.; Dvorak, R.D.; Hall, B.J. Fear of missing out, need for touch, anxiety and depression are related to problematic smartphone use. Comput. Hum. Behav. 2016, 63, 509–516. Link: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0747563216304125?via%3Dihub
  23. Chan, M. Mobile phones and the good life: Examining the relationships among mobile use, social capital and subjective well-being. New Media Soc. 2015, 17, 96–113. Link: https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/1461444813516836
  24. Gao, Y.; Li, A.; Zhu, T.; Liu, X.; Liu, X. How smartphone usage correlates with social anxiety and loneliness. PeerJ 2016, 4, e2197. PMID: 27478700 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27478700/
  25. Reid, D.J.; Reid, F.J. Text or talk? Social anxiety, loneliness, and divergent preferences for cell phone use.Cyberpsychol. Behav. 2007, 10, 424–435. PMID: 17594267 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/17594267/
  26. Butt, S.; Phillips, J.G. Personality and self reported mobile phone use. Comput. Hum. Behav. 2008, 24, 346–360. Link: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0747563207000295?via%3Dihub
  27. Vernon, L.; Modecki, K.L.; Barber, B.L. Mobile Phones in the Bedroom: Trajectories of Sleep Habits and Subsequent Adolescent Psychosocial Development. Child Dev. 2018, 89, 66–77. PMID: 28556891 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/28556891/
  28. Lanaj, K.; Johnson, R.E.; Barnes, C.M. Beginning the workday yet already depleted? Consequences of late-night smartphone use and sleep. Organ. Behav. Hum. Decis. Process. 2014, 124, 11–23. Link: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0749597814000089?via%3Dihub
  29. Pieters, D.; De Valck, E.; Vandekerckhove, M.; Pirrera, S.;Wuyts, J.; Exadaktylos, V.; Haex, B.; Michiels, N.; Verbraecken, J.; Cluydts, R. Effects of pre-sleep media use on sleep/wake patterns and daytime functioning among adolescents: The moderating role of parental control. Behav. Sleep Med. 2014, 12, 427–443PMID: 24617896 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/24617896/
  30. Munezawa, T.; Kaneita, Y.; Osaki, Y.; Kanda, H.; Minowa, M.; Suzuki, K.; Higuchi, S.; Mori, J.; Yamamoto, R.; Ohida, T. The association between use of mobile phones after lights out and sleep disturbances among Japanese adolescents: A nationwide cross-sectional survey. Sleep 2011, 34, 1013–1020. PMID: 21804663 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21804663/
  31. Rosen, L.; Carrier, L.M.; Miller, A.; Rokkum, J.; Ruiz, A. Sleeping with technology: Cognitive, affective, and technology usage predictors of sleep problems among college students. Sleep Health 2016, 2, 49–56. PMID: 29073453 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29073453/
  32. Murdock, K.K.; Horissian, M.; Crichlow-Ball, C. Emerging Adults’ Text Message Use and Sleep Characteristics: A Multimethod, Naturalistic Study. Behav. Sleep Med. 2017, 15, 228–241. PMID: 26789207 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/26789207/
  33. Oshima, N.; Nishida, A.; Shimodera, S.; Tochigi, M.; Ando, S.; Yamasaki, S.; Okazaki, Y.; Sasaki, T. The suicidal feelings, self-injury, and mobile phone use after lights out in adolescents. J. Pediatr. Psychol. 2012, 37, 1023–1030. PMID: 22728900 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/22728900/
  34. Saling, L.L.; Haire, M. Are you awake? Mobile phone use after lights out. Comput. Hum. Behav. 2016, 64, 932–937. Link: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0747563216305702?via%3Dihub
  35. Bianchi, A.; Phillips, J.G. Psychological predictors of problem mobile phone use. Cyberpsychol. Behav. 2005, 8, 39–51. PMID: 15738692, Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15738692/
  36. Kwon, M.; Lee, J.Y.; Won, W.Y.; Park, J.W.; Min, J.A.; Hahn, C.; Gu, X.; Choi, J.H.; Kim, D.J. Development and validation of a smartphone addiction scale (SAS). PLoS ONE 2013, 8, e56936. PMID: 23468893 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23468893/
  37. Hong, F.-Y.; Chiu, S.-I.; Huang, D.-H. A model of the relationship between psychological characteristics, mobile phone addiction and use of mobile phones by Taiwanese university female students. Comput. Hum. Behav. 2012, 28, 2152–2159 Link: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0747563212001707?via%3Dihub
  38. Sapacz, M.; Rockman, G.; Clark, J. Are we addicted to our cell phones? Comput. Hum. Behav. 2016, 57, 153–159. Link: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0747563215302752?via%3Dihub
  39. Hu, Y.; Long, X.; Lyu, H.; Zhou, Y.; Chen, J. Alterations in White Matter Integrity in Young Adults with Smartphone Dependence. Front. Hum. Neurosci. 2017, 11, 532. PMID: 29163108 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29163108/
  40. Jenaro, C.; Flores, N.; Gómez-Vela, M.; González-Gil, F.; Caballo, C. Problematic internet and cell-phone use: Psychological behavioral, and health correlates. Addict. Res. Theory 2007, 15, 309–320. Link: https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/16066350701350247
  41. Yang, Y.S.; Yen, J.Y.; Ko, C.H.; Cheng, C.P.; Yen, C.F. The association between problematic cellular phone use and risky behaviors and low self-esteem among Taiwanese adolescents. BMC Public Health 2010, 10, 217PMID: 20426807 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/20426807/
  42. Seo, M.; Kim, J.H.; David, P. Always connected or always distracted? Adhd symptoms and social assurance explain problematic use of mobile phone and multicommunicating. J. Comput. Mediat. Commun. 2015 Link: https://academic.oup.com/jcmc/article/20/6/667/4067604
  43. Dube, N.; Khan, K.; Loehr, S.; Chu, Y.; Veugelers, P. The use of entertainment and communication technologies before sleep could affect sleep and weight status: A population-based study among children. Int. J. Behav. Nutr. Phys. Act. 2017, 14, 97. PMID: 29450241 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/29450241/
  44. Subba, S.H.; Mandelia, C.; Pathak, V.; Reddy, D.; Goel, A.; Tayal, A.; Nair, S.; Nagaraj, K. Ringxiety and the Mobile Phone Usage Pattern among the Students of a Medical College in South India. J. Clin. Diagn. Res. 2013, 7, 205–209. PMID: 23542709 Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/23542709/
Sleduj nás button