Ľudský mozog je najzložitejšia vec, akú poznáme. V tomto článku ti priblížime, ako funguje mozog. Avšak hlavne sa dozvieš mnoho zaujímavých a praktických tipov ako si môžeš zlepšiť svoj mozog, ale aj to, čomu sa vyvarovať. Dozvieš sa mnoho faktov o mozgu, o ktorých si ešte možno nevedel. A zistíš aj to, v akom čase je ideálne ísť spať tak, aby si tvoj mozog oddýchol, čo najviac.
Mozog môžeme považovať za jeden z najdôležitejších orgánov nášho tela. Je riadiacim centrom nervovej sústavy. Prijíma, spracováva a vyhodnocuje informácie prijaté zmyslovými orgánmi z okolitého prostredia. Je ľahko rozoznateľný od ostatných orgánov, za čo môže jeho špongiózna štruktúra a tiež typický tvar. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 1,3 až 1,5 kg v závislosti od pohlavia a zdravia.
Hneď na prvý pohľad si môžeme všimnúť, že sa skladá z dvoch pologúľ, tzv. hemisfér, prepojených prostredníctvom corpus callosum, ktoré slúži na výmenu informácií medzi hemisférami. Na takmer celom povrchu sa nachádzajú charakteristické početné záhyby, ktoré majú jasnú funkciu – zväčšiť objem mozgovej kôry. Tá ma viac ako 50 oblastí (Brodmanove oblasti) a každá ma svoje jedinečné vnútorné usporiadanie a prepojenia s ostatnými časťami mozgu.
Zaujímavé fakty o mozgu, o ktorých si ešte možno nepočul
- Mozog je považovaný za obsahovo najviac tukový orgán v tele. Približne 65 % mozgu sa skladá z A tak je to orgán s najvyššiu koncentráciu lipidov v zdravom tele. Okrem toho, 75 % celkovej hmoty mozgu tvorí voda, ktorá reguluje rôzne funkcie.
- Nové spojenia sa v mozgu tvoria po celý život, nezáleží na veku. Vždy, keď si človek na niečo spomenie alebo mu niečo nové napadne, vytvorí sa v mozgu nové spojenie. Najviac sa ich tvorí počas učenia sa. Zosilňujú sa po učení a upevňujú sa počas spánku. Preto čím viac spojení, tým to lepšie myslí.
- Každý neurón vytvára spojenia s inými neurónmi. Takto môžu vytvoriť až 1 kvadrilión (1 milión biliónov) spojení. Postupom času sa tieto neuróny môžu spájať, čím sa zvyšuje úložná kapacita pre rôzne informácie.
- Pri Alzheimerovej chorobe sa mnohé neuróny môžu poškodiť a prestať fungovať, čo má vplyv najmä na pamäť. Pri porovnaní veľkostí mozgu zdravého jedinca a človeka s Alzheimerovou chorobou je rozdiel jasne definovateľný.
- Ľudský mozog necíti bolesť, pretože nemá receptory citlivé na bolesť. Necíti ani zmeny teploty, tlaku, ani zranenia, až kým nie je zasiahnutá oblasť spojená s určitou funkciou. Keď ľudia cítia bolesť, ktorú im spôsobuje na mozgu nejaký nádor alebo cysta, je to spôsobené tým, že tlačí na nervové tkanivo, ktoré mozog obklopuje alebo žily, ktoré sú ním pretkané. To sa využíva pri operáciách mozgu, keď počas celého zákroku zostáva pacient pri vedomí. Môže tak komunikovať s neurochirurgom o zmenách svojho cítenia, čo chirurgovi pomôže vyhnúť sa poškodeniu kritických mozgových oblastí.
- Mozog dokáže žiť bez kyslíka asi 5 minút. Keď zostane bez kyslíka dlhšie, začne postupne odumierať, a môže dôjsť k závažným, mnohokrát až ťažko rehabilitovateľným poškodeniam.
- “Sphenopalatine ganglioneuralgia“ je vedecké pomenovanie javu keď tzv. „mrzne mozog“ napríklad pri jedení zmrzliny alebo iných ľadových potravinách.
- Mozog ako taký má zo všetkých orgánov najvyššiu teplotu, a to až o 2,5 stupňa Celzia vyššiu ako zvyšok tela.
Mozog, jeho časti a ich funkcie
Ľudský mozog si môžeme predstaviť ako 1 300 gramovú špongióznu hmotu uloženú v lebečnej dutine, ktorá má za úlohu ho chrániť. Z hodín biológie vieme, že sa skladá z 3 častí.
Predný mozog (prosencephalon)
Pozostáva z dvoch hemisfér, čiže koncového mozgu a Koncový mozog je tvorený zo šedej a bielej mozgovej hmoty. V bielej nájdeme myelizované axóny neurónov, ktoré prepájajú časti mozgu. Naopak šedá hmota sa skladá z tiel nervových buniek a je zodpovedná za vnímanie, rozmýšľanie a vedomie. Jeho druhá časť, medzimozog, riadi produkciou hormónov v tele a prenos signálov.
Stredný mozog (mesencephalon)
Je najmenší oddiel mozgu, ktorý spolu s predĺženou miechou a Varolovým mostom tvoria mozgový kmeň, kde sú centrá životne dôležitých funkcií a Máme tu centrum zraku a sluchu.
Zadný mozog (rhombencephalon)
Evolučne najstaršia časť mozgu. Je zložená z predĺženej miechy, mostu a mozočku. Predĺžená miecha kontroluje v tele autonómne funkcie ako sú dýchanie alebo tep srdca. Má tiež úlohu sprostredkovateľa signálov do mozgu. Most tvorí plynulý prechod z predĺženej miechy, nachádzajú sa tu jadrá niektorých hlavových nervov. Je podobne ako mozog tvorený dvoma pologuľami, avšak nezodpovedá za vnímanie ale za koordináciu pohybov, napätie kostrových svalov a udržiavanie vzpriamenej polohy tela.
Aké potraviny konzumovať pre zdravie mozgu?
Náš mozog je orgán, ktorý je závislý na neustálom dodávaní energie – glukózy. Nevie ju skladovať, a preto je jej dodávanie tak veľmi dôležité pre jeho správny chod. Navyše je to jediný zdroj energie, ktorý dokážu nervové bunky využiť. Najlepšie využiteľné sú zložené sacharidy. Sú celodenným zdrojom energie, nakoľko sa z nich glukóza uvoľňuje postupne. Najviac sú obsiahnuté v ovsených vločkách, strukovinách a v celozrnných výrobkoch.
Okrem tejto energie je potrebné mozgu dodávať aj prospešné živiny, na základe ktorých bude schopný podávať najlepšie výkony. Preto netreba zabúdať na vyváženú stravu a správne doplnky výživy.
Azda medzi najviac potrebné sú potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny. Patria medzi esenciálne látky, čiže naše telo nie je schopné si ich samo vytvoriť a je potrebné ich telu dodávať dodatočne. Nachádzajú sa v rybách (hlavne losos a sardinky), v ľanových a dyňových semiačkach a v neposlednom rade aj v olejoch. Sú nevyhnutné na tvorbu bunkových membrán a izoláciu nervových vlákien. Ich pozitívne účinky vplývajú okrem mozgu aj na cievy, cholesterol, zrak a aj srdce.
Pre mozog sú najpotrebnejšie potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny.
Neodmysliteľným doplnkom výživy pre správnu činnosť mozgu sú aj vitamíny. Takisto sú esenciálne, a preto ich je potrebné dodávať telu dodatočne. Medzi najdôležitejšie patria:
- Vitamín B1 (tiamín) – zohráva významnú úlohu vo fungovaní centrálneho a periférneho systému.
- Vitamín B3 (niacín) – stimuluje tvorbu nových nervových spojení – synáps, vďaka čomu nám to rýchlejšie “páli”.
- Vitamín B6 (pyridoxín) – chráni nervové bunky, a tým predchádza vzniku neuroochorení ako Parkinsonova choroba, či demencia. Tiež sa podieľa na tvorbe neurotransmiterov.
- Vitamín E (tokoferol) – eliminuje pokles kognitívnych funkcií.
Čo má pozitívny vplyv na výkon mozgu?
Okrem stravovania sa, je potrebné zamerať sa aj na naše fyzické a psychické zdravie. Počas dňa mozog neustále pracuje a veľakrát prijíma podvedome informácie, ktoré ho zaťažujú. Či už ide o scrollovanie sociálnych sietí, počúvanie rozhovorov iných a pod., je potrebné mozog na nejaký čas “vypnúť”. Mozog si tak oddýchne a načerpá znova energiu. Môže ísť o športové aktivity, hobby alebo krátky oddych. Základom všetkého je však kvalitný spánok.
Mozog – čo mu škodí a čomu sa vyvarovať
Nedostatok spánku
Spánok je nevyhnutným procesom regenerácie ako pre telo, tak aj pre mozog. Mozog sa nezastaví počas dňa ani na chvíľu a stále prijíma nové informácie. Jediný oddych mu môžeme dopriať počas spánku, kedy ukladá naučené informácie do dlhodobej pamäte a dopĺňa zásoby energie. Čiže nedostatkom spánku sa narúša sústredenie a poškodzuje sa pamäť. Za tento proces je zodpovedný tzv. somatotropný hormón (rastový hormón), ktorého najväčšia sekrécia prebieha v nočných hodinách približne okolo 2 hodiny. Preto sa odporúča chodievať spávať pred 23 hodinou aby sa telo na režim regenerácie vedelo dostatočne pripraviť.
Stres
Mozog je citlivý na stresové situácie a preťaženie sa prejavuje poruchami pozornosti, ktoré môžu prerásť až k problémom s pamäťou.
Negatívne myslenie
Ľudský mozog je veľmi prispôsobivý a dokáže sa prispôsobiť pozitívnemu aj negatívnemu. Každá negatívna myšlienka vytvára ďalšiu negatívnu myšlienku a dlhodobý pesimizmus môže mať za následok zníženie imunity, problémy s trávením, sústredením a pamäťou.
Dlhodobý pesimizmus môže mať za následok zníženie imunity, problémy s trávením, sústredením a pamäťou.
Vykonávanie viacerých činností súčasne
Pre mozog človeka nie je prirodzené vykonávanie viacerých činností súčasne. Spôsobuje to pokles sústredenia, znižuje sa kvalita a efektivita práce, sťažuje sa organizovanie a filtrovanie získaných informácií. Mozog tak využíva príliš veľa energie av skutočnosti z toho až tak neprofitujeme.
Alkohol
Dlhodobé a pravidelné požívanie alkoholu môže spôsobiť trvalé poškodenie mozgu.
Fajčenie
Ako určite vieš, nikotín poškodzuje cievy a tým pádom zvyšuje riziko vzniku mozgovej cievnej príhody.
Ako mozog funguje?
Ako sme už spomenuli vyššie mozog tvoria dve hemisféry, na ktorých sa nachádzajú oblasti centier nášho tela. Základnou morfologickou a funkčnou jednotkou nervového systému sú neuróny. Sú zložené z tela s rozlíšiteľným jadrom. Na povrchu na zachádzajú krátke početné výbežky dendrity, ktoré vedú vzruchy k telu a odovzdávajú informáciu axónu, dlhému výbežku vedúcemu vzruch do tela.
Axóny sú pokryté obalom – axolémou, ktorej úloha je šírenie nervových vzruchov. Je tu však jeden zásadný rozdiel. Nervové vlákna na periférií tvorí Schwannova pošva oddelená Ranvierovými zárezmi, vytvárajúca internódia (segmenty). Tá slúži ako izolant a vzruch sa vďaka nej prenáša “skákavým” vedením v zárezoch. Zatiaľ čo na periférií dosahuje rýchlosť vzruchu až 120 m/s, v centrálnom systéme je to menej. Tieto neuróny sú obalené oligodendrocytmi, špecifickými nervovými bunkami, ktoré neobsahujú zárezy, preto ich najvyššia rýchlosť je iba do 2 m/s.
Na to aby neuróny mohli medzi sebou komunikovať a vzájomne fungovať musia vytvoriť spojenie – synapsu. Vďaka nej sú schopné vymieňať si informácie prijaté z okolia a spracovať ich v mozgu. Tvorí ju presynaptický a postsynaptický neurón. Medzi nimi sa nachádza synaptická štrbina brániaca priamemu prechodu prúdu medzi jednotlivými časťami.
Látky zodpovedné za prenos impulzu medzi 2 neurónmi sa nazývajú neurotransmitery. Delíme ich na excitačné (stimulujúce) a inhibičné (tlmivé), pričom každý z nich sa líši chemickou štruktúrou a zložením. Medzi najznámejšie patria:
- Acetylcholín – zodpovedný za pohyb, prenos vzruchu z nervu na sval (nervovosvalová platnička).
- Noradrenalín – pôsobí aj ako hormón, rozťahuje cievy, zvyšuje srdcový tep.
- Adrenalín – tvorí sa v dreni nadobličky, zväčša má podobné účinky ako noradrenalín.
- GABA – hlavný inhibičný neurotransmiter, znižuje aktivitu neurónov a znižuje stres.
- Dopamín – dôležitý pri emóciách a
- A mnoho ďalších ako napríklad sérotonín, glutamát, glycín a iné.
Látky zodpovedné za prenos impulzu medzi 2 neurónmi sa nazývajú neurotransmitery.
Citikolín (CDP-cholín)
CDP-cholín (cytidín difosfát cholín) tiež známy aj ako citikolín je nootropikum, ktoré pomáha pri mentálnom výkone, či už v práci alebo v škole. Je prekurzorom cholínu, ktorý slúži ako zdroj pri vzniku acetylcholínu. Táto látka má úlohu neurotransmitera v mozgu a na jeho periférií. V centrálnej nervovej sústave nám pomáha pri maximálnom sústredení, rýchleho zapamätania si textu, ochrane mozgu a posilnení ďalších kognitívnych funkcií. V periférií je zodpovedný za prenos nervových signálov v pregangliových neurónoch parasympatika a je vylučovaný na nervovosvalovej platničke, kde sprostredkuje prenos medzi neurónom a svalom.
Medzi jeho najdôležitejšie funkcie nemožno nespomenúť syntézu fosfatidylcholínu, hlavnú zložku bunkových membrán a neuroprotekciu. Suplementácia CDP-cholínu pomáha neurónom v mozgu pri regenerácií a obnove spojení (synáps), čo vedie z lepšiemu dlhodobému uchovaniu informácií. Taktiež prispieva ku spomaleniu ich zániku a tým predchádza rôznym neurodegeneratívnym ochoreniam ako demencia alebo Alzheimerova choroba, kedy sa znižuje počet neurónov produkujúcich acetylcholín. Medzi jeho primárne zdroje patrí brokolica, vajíčka, hovädzia pečeň, listová zelenina alebo losos.
Mohlo by ťa zaujímať aj:
Kofeín
Kofeín je alkaloid, ktorého hlavnou úlohou je stimulácia centrálnej nervovej sústavy a tým pádom aj zlepšenie výkonnosti. Medzi hlavné zdroje kofeínu patri káva a čaj (najmä čierny a zelený).
L-teanín
Je organická aminokyselina podporujúca produkciu GABA (upokojujúci neurotransmiter mozgu). Zodpovedá za relaxáciu, zmiernenie stresu a sústredenosť pri rôznych aktivitách. Práve preto po ňom siaha čoraz viac ľudí, hlavne študenti. Nájdeme ho v čajových listoch.
Vieš, že...?
Kofeín spolu s L-teanínom pracujú spoločne veľmi efektívne? Jedná sa o jednu z najlepších synergických kombinácií nootropík súčasnosti. (synergický efekt - vzájomné pôsobenie dvoch látok, ktoré znásobujú svoj efekt pri súčasnom pôsobení) . Spojenie týchto dvoch látok zlepšuje kognitívne funkcie a znižuje sklon k rozptyľovaniu. Získame tak optimálny focus, dobrú náladu a čistú energiu. Navyše L-teanín zmierňuje negatívne účinky kofeínu ako sú trasenie rúk, či búšenie srdca.
Ashwagandha KSM-66®
Ashwagandha tiež známa ako „indický ženšen“ alebo Withania opojná. Označenie KSM-66® predstavuje jedinečný patentovaný extrakčný proces výroby. V posledných rokoch sa stala jednou z najvyhľadávanejších doplnkov výživy. Nájdeme ju v tropických a subtropických oblastiach Eurázie a Afriky. Na liečivé účely sa využíva jej koreň, ktorý obsahuje alkaloidy, steroidné laktóny a ďalšie prospešné látky pre organizmus. Medzi jej účinky patrí:
- zlepšenie kognitívnych funkcií ako pamäť, učenie, vnímavosť a sústredenosť
- zníženie stresu a navodenie pocitu pohody a relaxácie
- zvyšovanie hladiny testosterónu
- normálna činnosť kardiovaskulárneho systému
- zlepšenie libida
- zlepšenie stavu pokožky – omladzujúci efekt
Ako Energy & Brain hacker pozitívne vplýva na mozog?
Život človeka sprevádzajú pokojné časy ale aj časy plné stresov a naháňania sa, ktoré z človeka doslova ťahajú energiu. Veľa ľudí preto siaha po rôznych energických nápojoch alebo iných nakopávačoch. Tie bohužiaľ, vo väčšine prípadov vôbec nie sú pre naše zdravie prospešné. Naopak, organizmu je vyberaná za ne daň, v podobe rôznych ochorení a zdravotných komplikácií.
Aj kvôli tomu sme vyvinuli jedinečné energizujúce nootropikum Energy & Brain hacker od RAYZZER®. Je tvorený 100 % prírodnými zložkami, ktoré sú podporené vedou a overené stovkami Google recenzií. Navyše neobsahuje žiadne konzervanty, umelé dochucovadlá a je 100 % vegánsky!
Ani RAYZZER® nie je zázračná tabletka, ktorá ti bez vlastného pričinenia prinesie úspech. Keď ale dáš dokopy odhodlanie, motiváciu a dostatočný relax pre tvoj mozog a telo tak pomocou tohto vedecky preukázateľného komplexu stimulantov, vitamínov, minerálov a telu prospešných látok vieš podať ten najlepší výkon.
Zdroje:
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK551718/
- https://mayfieldclinic.com/pe-anatbrain.htm
- https://www.nm.org/healthbeat/healthy-tips/11-fun-facts-about-your-brain
- https://www.dentinstitute.com/22-facts-about-the-brain-world-brain-day/
- https://premierneurologycenter.com/blog/10-habits-that-can-hurt-your-brain/
- https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/18296328/
- https://draxe.com/nutrition/l-theanine/
- https://ksm66ashwagandhaa.com/ksm-66/what-is-ksm-66/
- Kniha Lekárska fyziológia – Kamil Javorka a kolektív
Autor:
Filip Šimko
študent Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave
