Pravdepodobne každému z nás, čo sledujeme sociálne siete, už niekedy vybehlo video s ľuďmi, ktorý sa dobrovoľne ponárajú do vaní plných ľadu alebo vchádzajú v zime do jazera. Môže sa zdať, že je to všetko opäť len nejaký trend, avšak otužovanie má dlhú históriu. V tomto článku, ti okrem toho, čo to otužovanie vlastne je, vysvetlíme ako funguje, či je pre teba vhodné a ak by si nad ním uvažoval, ponúkneme ti zopár rád ako s tým postupne začať.
Čo je otužovanie?
Otužovanie je činnosť, pri ktorej sa človek dobrovoľne, na krátku dobu vystaví chladu. Môže to byť v studenej sprche, kúpeli s ľadom, či studených jazerách a podobne. Podmienkou je, aby táto voda mala menej ako 15°C. Niekedy sa nazýva aj terapia chladom (forma kryoterapie), kvôli svojím priaznivým účinkom na organizmus, z ktorých najviac preukázaným účinkom je zlepšenie kardiovaskulárneho systému, cirkulácie krvi a imunitného systému.
Podmienkou je, aby voda mala menej ako 15°C.
Vplyv otužovania na organizmus
Vystavenie tvojho tela studenému prostrediu predstavuje fyziologickú záťaž pre celý organizmus. Ten sa musí prispôsobiť zmene teploty, aby zachoval potrebnú teplotu pre mozog a ostatné orgány. Na jej udržanie má telo niekoľko mechanizmov. Prvým takýmto mechanizmom je stiahnutie ciev kože v okrajových častiach tela ako napr. dlane, chodidlá, nos, uši. Stiahnutím ciev sa obmedzí prísun krvi, čím sa znižuje výmena tepla s prostredím. Typicky si to môžeš všimnúť aj v chladnom počasí, kedy pociťuješ, že ti je zima napr. na ruky. Ďalším mechanizmom je trasová termogenéza, jednoducho povedané, to, že sa začneš triasť od zimy. Tento tras je spôsobený pravidelnou nesynchronizovanou kontrakciou svalov, ktorých práca je závislá od energie. Energia na ich prácu sa získava zvýšením ostatných metabolických procesov, čím sa zvýši aj produkcia tepla, pre zachovanie telesnej teploty.
Okrem týchto vplyvov, ktorými sa udržuje telesná teplota dochádza aj k zníženiu citlivosti nervov. To sa využíva najmä pri liečbe niektorých chronických ochorení ako je napríklad reuma. Ďalej dochádza k zníženiu svalových kŕčov. To využívajú najmä športovci, ktorí sa otužujú po fyzickej aktivite. Otužovaním dochádza aj k slabším zápalovým odpovediam organizmu, keďže vystavenie tela chladu môže znížiť produkciu pro-zápalových cytokínov. Zároveň sa po otužovaní zvýši cirkulácia krvi, čo má efekt aj na zvýšenie cirkulácie lymfy v lymfatickom systéme, ktorý odvádza škodlivé látky z organizmu. Toto vysvetľuje aj otužovaniu pripisované zlepšenie imunity.
Na začiatok je dobré začať studenou sprchou.
Ako začať s otužovaním?
Keď sa povie otužovanie, veľa z nás si možno predstaví ľudí, kúpajúcich sa v zamrznutom jazere. Otužovanie však zahŕňa aj sedenie v ľadovom kúpeli, plávanie v studenej vode alebo aj studené sprchy. Ako s otužovaním ale začať tak, aby ťa to neodradilo hneď po prvom pokuse?
- Začni pomaly! Na začiatok je dobré začať studenou sprchou. A to tak, že budeš striedať 30 sekúnd studenú vodu a 1 minútu vlažnú vodu. Ak je pre teba voda zo začiatku príliš studená, môžeš začať iba s nohami. Postupne sa dostávaj až k ramenám a intervaly sprchovania v studenej vode predlžuj a tie v teplej skracuj. V zime sa odporúča sprchovať studenou vodou 1 až 3 minúty a v lete asi 3 až 5 minút.
- Ak sa už dokážeš sprchovať so studenou vodou po celý čas, môžeš postupne ešte viac znižovať jej teplotu, čím si zvýšiš toleranciu na chlad.
- Ak je tvojim cieľom dostať sa až k ponáraniu tela do studenej vody s ľadom, je dobrou cestou po studených sprchách, kúpele vo vani so studenou vodou. Postupne opäť môžeš znižovať teplotu, v ktorej dokážeš sedieť, neskôr do nej môžeš pridávať aj ľad. Zároveň môžeš postupne predlžovať čas, ktorý vo vode stráviš.
Ako sa správne otužovať?
Okrem toho, ako sa začať otužovať je dôležité si povedať aj nejaké pravidlá ako na to. S otužovaním sa odporúča začať skôr ako vo veku 40 rokov a ideálne mať viac ako 15 rokov. Zároveň je dobré sa poradiť so svojím všeobecným lekárom, či je otužovanie pre teba vhodné, aby si sa vyhol zbytočným komplikáciám. Odporúča sa, aby si mal v blízkosti niekoho, kto by ti v prípade potreby pomohol sa zo studenej vody dostať.
Čo sa týka samotného otužovania, nezostávaj v studenej vode dlho, ideálna doba je približne 2 až 5 minút. Maximálny čas, ktorý sa odporúča stráviť vo vode je 22 minút, nikdy nie viac! Nato, aby si pocítil benefity tejto aktivity, nie je potrebné zotrvávať v nej dlho. Podstatná je pravidelnosť. Ideálne je otužovať sa ráno a nechať si naň dostatok času. Určite sa neotužuj večer, pred tým ako chceš ísť spať. Mohlo by to ovplyvniť kvalitu tvojho spánku.
Dýchanie je tiež veľmi dôležité. Predtým ako sa ponoríš do studenej vody, sprav si dychové cvičenie. Niekoľkokrát sa z hlboká nadýchni a následne úplne vydýchni. Snaž sa takto dýchať aj po tom, čo sa dostaneš do studenej vody. Preto sa pred vstupom do vody zhlboka nadýchni a postupuj hlbšie do vody. Neodporúča sa dlho stáť na jednom mieste, zastavovať sa alebo sa vracať. Je prirodzené, že sa tvoj dych mierne zrýchli ako telesná odpoveď na chlad. Nemal by si však dýchať príliš rýchlo a plytko. Ihneď po vstupe do studenej vody budeš pociťovať veľký chlad, na ktorý si časom zvykneš. To môže trvať v závislosti od teploty vody od 1 do 4 minút. Keď si telo na zimu zvykne, začneš si vodu užívať.
Ďalším veľmi podstatným bodom je postupné zahrievanie po otužovaní. Otužovanie je dobré ukončiť opláchnutím sa vo vlažnej vode, následne sa obliecť do teplého a suchého oblečenia. Ak sa cítiš dobre, skús sa prejsť, aby si si zvýšil svoju telesnú teplotu. Dobré je vypiť teplý nápoj napríklad čaj, ktorý ťa zahreje zvnútra. Niečo si zajedz, ideálne niečo sladké. Vyhni sa horúcej sprche alebo rýchlemu vstupu do prekúrených, veľmi vyhriatych miestností. Rýchla zmena teplôt by spôsobila veľmi rýchle zmeny v cirkulácii krvi a mohol by si omdlieť.
Ihneď po vstupe do studenej vody budeš pociťovať veľký chlad, na ktorý si časom zvykneš.
Je otužovanie vhodné pre každého?
Ako takmer všetky aktivity, má aj otužovanie svoje kontraindikácie. Otužovaniu by sa mali vyhnúť ľudia trpiaci kardiovaskulárnym ochorením. A to preto, že vystavenie chladu spôsobuje náhle zmeny v cirkulácii, zvýšenie pulzu aj krvného tlaku, čo by u týchto ľudí mohlo znamenať príliš vysokú záťaž pre srdce. Ďalšou možnou kontraindikáciou je Raynaudov syndróm alebo ochorenie periférnych ciev. Pri týchto ochoreniach, by vazokonstrikcia v periférnych častiach tela mohla spôsobovať nedostatočné prekrvenie, modranie až drobné oblasti nekrózy. Nie je vhodné ani pre ľudí trpiacich žihľavkou po vystavení chladu; kryoglobulinémiou, kedy vplyvom chladu dochádza k zhlukovaniu proteínov v cievach a následnému obmedzeniu toku krvi alebo chladovou hemoglobinuriou, kedy vplyvom chladu dochádza k rozpadaniu červených krviniek a vylučovaniu hemoglobínu do moču. Preto je, ako sme už spomínali, dôležité sa poradiť s tvojim lekárom skôr, ako s otužovaním začneš.
Mohlo by ťa zaujímať aj:
Metóda Wima Hofa, pravda alebo lož?
Metóda Wima Hofa momentálne patrí, k jedným z najznámejších metód otužovania, spojenou s technikou správneho dýchania. Wim Hof tvrdí, že má mnoho výhod pre organizmus napr. ti môže získať viac energie, zlepší imunitu a spánok, zníži krvný tlak. Tiež môže pomôcť s migrénami, s astmou alebo všeobecne uľaviť od bolesti. Podľa tohto popisu by sa mohlo zdať, že je otužovanie prezentované ako všeliek. Vedeckých dôkazov o účinku či už tejto metódy alebo celkovo otužovania je málo. Je však známe, že ľudia, ktorí sa metódou Wima Hofa riadia, zažívajú aspoň niektoré z týchto benefitov. Problémom je, že tieto výhody nie sú dobre skúmateľné, vzhľadom na ich veľkú variabilitu a preto vedci tvrdia, že všetky tieto tvrdenia sú len subjektívne. Na to sa dá však povedať len toľko, že aj subjektívne zlepšenie zdravotného stavu je lepšie, ako žiadne zlepšenie.
Vplyv otužovania na psychiku
Vystavenie tela chladu, spôsobuje spustenie stresovej reakcie, kedy sa telo snaží prispôsobiť vonkajším podmienkam. Pri pravidelnom otužovaní sa postupne organizmus naučí lepšie zvládať tento stres. Vďaka tomu bude reagovať v stresových situáciách podobne. Okrem toho vystavenie chladu zvyšuje produkciu norepinefrínu, čo je neurotransmiter, ktorého účinkom pociťujeme príjemné pocity ako pokoj a šťastie. Vďaka tomu môže otužovanie pomôcť zlepšiť náladu a zmierniť symptómy depresií a úzkostí.
Ak sa po prečítaní tohto článku, ešte stále rozhoduješ, či sa otužovanie oplatí, skúsme si zhrnúť pozitívne účinky. Okrem všetkých zdravotných a fyzických aspektov ako zlepšenie imunity, zníženie bolesti a podobne, je v dnešnej dobe veľmi dôležitý účinok otužovania na psychické zdravie a mentálny výkon. Zlepšenie nálady a pocit pokoja po otužovaní, lepšia koncentrácia, sústredenie a viac energie na prácu je presne to, čo mnohí z nás, či už v škole alebo v práci naozaj potrebujú.
Energy & Brain hacker na podporu zdravia aj výkonu
Energy & Brain hacker od RAYZZER® je jedinečné energizujúce nootropikum. Je tvorené so 100 % prírodnými zložkami, ktoré sú podporené vedou a overené stovkami Google recenzií. Navyše neobsahuje žiadne konzervanty, umelé dochucovadlá a je 100 % vegánske!
Zdroje
- https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9518606/
- https://www.healthline.com/health/cold-water-therapy#weight-loss
- https://baptisthealth.net/baptist-health-news/they-may-be-a-hot-trend-but-cold-plunges-require-caution#:~:text=Some%20contraindications%20to%20cold%20plunge,or%20hypersensitivity%3B%20severe%20cold%2Dinduced
- https://www.everydayhealth.com/wellness/cold-water-therapy/guide/
- https://www.wimhofmethod.com/benefits
- https://mentalhealthcenter.com/cold-exposure-ice-plunge/
Autor:
Sára Gabrišová
študentka Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
